Medzi ľuďmi panuje zažitá predstava, že letné mesiace znamenajú pre finančné trhy uhorkovú sezónu, periódu neaktivity, keďže väčšina obchodníkov vysedáva na pláži a nevenuje sa investovaniu, obchodovaniu alebo špekulovaniu. Ak niekto minulý týždeň strávil kdesi na chate v horách bez signálu a prístupu k internetu, aj naďalej tejto predstave môže dôverovať. My ostatní však vieme, že uplynulý týždeň dogmu o uhorkovej sezóne rozdupal na prach.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Akciové trhy začali mierne klesať už predminulý týždeň, keď japonská centrálna banka mierne zvýšila úrokové sadzby, americký FED so sadzbami neurobil nič a report z amerického trhu práce indikoval mierne zhoršujúce sa podmienky, keď za mesiac júl vzniklo menej pracovných miest v porovnaní s odhadmi analytikov a zvýšila sa aj miera nezamestnanosti. Nejednalo sa však o žiadne tragické výsledky – pribudlo 114 tisíc nových pracovných miest a dokonca sa zvýšila sa miera participácie na trhu práce (viac ľudí pracuje alebo má záujem pracovať). Zo slabších výsledkov trhu práce by sme dokonca nemali byť veľmi prekvapení. FED bojoval proti vysokej inflácii práve cez vyššie úroky v snahe mierne ochladiť ekonomiku a zastaviť tak ďalšie inflačné tlaky. Ochladzujúca ekonomika teda automaticky musí znamenať aj zhoršenie v niektorých metrikách trhu práce.

Ako to už býva, finančné trhy majú tendenciu vo svojich reakciách prestreliť. Inak si dianie v nasledovných dňoch nevieme vysvetliť. Predminulý piatok spadol index S&P500 o viac ako 1,8%. Masaker však prišiel až v pondelok. Japonské akcie začali svoj najhorší deň za posledných 37 rokov, keď akciový index TOPIX spadol o 12,2% a ide teda o najhorší pokles od čierneho piatku v októbri 1987. Americké aj európske akcie postihol už miernejší  osud, aj keď sa technologický Nasdaq pri otvorení trhov pohyboval v stratách prevyšujúcich -6%, S&P500 -4%. Index volatility VIX vyletel na 65 bodov, čo je najviac od roku 2020. V pondelok prišlo k panickému výpredaju – predávali sa všetky rizikové aktíva, bez prihliadnutia na kvalitu podkladového biznisu. Od veľkých investičných bánk prichádzali vzápätí správy o prehodnotení pravdepodobnosti vzniku recesie v USA, o vysokej šanci na zníženie úrokových sadieb zo strany FEDu na neplánovanom zasadnutí do siedmich dní a prehodnotení, o koľko FED sadzby do konca roka celkovo zníži. Situáciu najlepšie charakterizuje výrok „z jedného extrému (akciové trhy len rastú, ceny akcií AI / technologických firiem nemajú horný limit, žiadna recesia nehrozí) do druhého extrému (panika, recesia, 5-6 znížení úrokových sadzieb do konca roka v USA).“

Ako to už býva v prípade takýchto extrémnych pádov na akciových trhoch, situácia sa relatívne rýchlo upokojila. V utorok už japonské akciové indexy rástli takmer o 10% a po zvyšok týždňa bolo obchodovanie už menej volatilné.  Investori začali skupovať vypredané rizikové aktíva a pomohli zastabilizovať trh. Americký S&P500 je na týždennej báze takmer na nule a európsky STOXX600 dokonca mierne v kladných číslach.

Akciové investície môžu byť a často aj sú volatilné v krátkodobom horizonte. A je dokonca možné, že volatilita v určitej miere na trhu v tomto období  zostane a môžeme byť svedkami ďalších podobných stratových dní, kým FED neponúkne svoje videnie aktuálnej situácie a nenačrtne svoje ďalšie kroky. Dovtedy môžu byť emócie (strach a chamtivosť) hlavným faktorom denných pohybov. Dlhodobí investori, ktorí investujú cez pasívne nástroje ako ETF sporenia alebo aktívnejšie spravované podielové fondy by však nemali zabúdať, že v dlhodobom horizonte takéto pohyby nehrajú takmer žiadnu rolu.

Michal Ďurica
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora