O rastúcej inflácii sa v posledných mesiacoch hovorí a píše takmer všade. Je to aktuálne makroekonomická téma číslo jeden a centrálne banky začínajú aktívne riešiť situáciu s infláciou minimálne v krajinách, kde sa rast cien prestáva javiť ako dočasný fenomén. Máme krajiny ako USA, Anglicko alebo krajiny v CEE, kde centrálne banky podnikli prvé verbálne aj neverbálne kroky s cieľom zastaviť rast cien, kým sa vymkne spod kontroly.

Najmä Česká centrálna banka vystupuje ako najväčší jastrab a na svojom poslednom zasadnutí koncom decembra zdvihla 2-týždňovú repo sadzbu o jedno percento až na 3,75%. Následná tlačová konferencia guvernéra Rusnoka vyznela ešte silnejšie, keďže oznámil ďalšie pravdepodobné zvyšovanie nad 4%, ak aktuálne inflačné tlaky nezačnú poľavovať. Posledný meraný rast cien (za november) bol na úrovni 6%. Česká inflácia sa však pravdepodobne dostane aj vyššie, kým opatrenia ČNB zaberú. Kroky ČNB sú teda oprávnené, rozhodné a rétorika a konanie banky kredibilné. Aj vďaka krokom ČNB sa menový pár EURCZK vyvíjal stabilne a CZK dokázala voči EUR mierne posilniť. Veľmi rozhodne vystupuje napríklad aj americký FED a kroky, ktoré ohlásil na 2022 sú v súlade s pozorovanou infláciou.

Na druhej strane máme Tureckú centrálnu banku. Turecko má dlhodobo problém s vysokou infláciou – od roku2017 sa inflácia pohybuje v dvojciferných číslach (vysoko nad inflačným cieľom). Tento rok by mala dosiahnuť až18%. Makroekonomická teória hovorí jasne o vplyve úrokových mier na rastúce ceny. Ak sa inflácia dvíha nad želateľnú úroveň, centrálna banka zasiahne reštriktívnou monetárnou politikou – obmedzí množstvo peňazí v obehu zdvihnutím úrokových sadzieb. Keď Turecká centrálna banka zdvihla sadzby v snahe skrotiť infláciu, posledný guvernér banky prišiel o svoj job. Od roku 2019 má turecká centrálna banka už svojho 4-tého šéfa. Dôvodom je nesúhlas tureckého prezidenta Erdogana so zvyšovaním úrokových sadzieb a jeho alternatívny názor, že vysokú infláciu skrotia nízke úrokové sadzby. Najlepším dôkazom „úspešnosti“ tejto tureckej politiky je postupná strata hodnoty kúpyschopnosti tureckej líry. Len v roku 2021 turecká líra stratila voči EUR takmer 40% svojej hodnoty. To síce znamená výhodnejšiu letnú dovolenku pre väčšinu Európanov, ale zároveň aj ekonomické problémy tureckého obyvateľstva, pre ktorých sa stávajú nedostupné dovozové základné tovary a služby.

Uvoľnená monetárna politika (znižovanie úrokových sadzieb) pri vysokej inflácii je extrémny hazard a takáto centrálna banka má veľmi nízku kredibilitu a problém, ktorý sa jej nakoniec môže vymknúť spod kontroly (príklad Venezuela alebo Zimbabwe).

Mgr. Michal Ďurica, CFA

Portfólio manažér, IAD Investments, a.s.