EÚ sa púšťa do extrémne náročného ale potrebného zápasu o budúcnosť klímy. V porovnaní s ostatnými významnými ekonomickými celkami je Európa v boji s klimatickou zmenou vo svojich krokoch najďalej. Tento týždeň zverejnila Európska Komisia plán, ako sa k uhlíkovej neutralite do roku 2050 dostať. Táto cesta bude náročná a drahá. Ale je nevyhnutná. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality budú potrebné technológie, ktoré buď ešte neboli vyvinuté alebo sa nachádzajú len v počiatočných štádiách výskumu a k širokej aplikácii majú ešte veľmi ďaleko. Plán zverejnený EK však vytyčuje cestu, ako sa k uhlíkovej neutralite dostať. Prvý cieľ na tejto ceste je redukcia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % oproti hodnotám z roku 1990. Plán zahŕňa obchodovanie s uhlíkovými emisiami, výrobu čistejšej elektrickej energie, ekologickejšiu dopravu, efektívnejšie budovy a zelenší priemysel.

Najväčší efekt prinesie reforma európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý by sa podľa návrhu EK mal rozšíriť o nové sektory, ktoré boli doteraz z povinnosti kupovať si emisné povolenky vyňaté. Rovnako by sa mali sprísniť limity a zavedie sa aj tzv. uhlíková prirážka na hranici. Cieľom tejto prirážky je ochrániť náš priemysel a zabrániť lacnejším importom zkrajín, ktoré nebudú mať podobne prísne emisné štandardy ako EÚ.

Energetický sektor nečaká až taká fundamentálna zmena. EÚ sa totiž už niekoľko rokov snaží svojou politikou podporiť obnoviteľné zdroje výroby energie na úkor fosílnych palív ako uhlie. Veľký dôraz sa bude aj naďalej upierať na investície do solárnych a veterných elektrární (on-shore aj off-shore) a postupného vytláčania uhlia, ale aj zemného plynu z energetického mixu EÚ.

Zmeny v doprave zasiahnu hlavne spaľovacie motory. Podľa plánu EÚ sa po roku 2035 už nebudú predávať nové autá produkujúce emisie skleníkových plynov. Na túto zmenu sa však už posledné roky pripravujú skoro všetky automobilky a investujú do vývoja a aplikácie nových technológií.

Veľká časť reformy sa bude týkať aj energetickej efektivite budov. Podľa odhadov je viac ako 75% budov v EÚ neefektívnych amenej ako 25 % energie používanej na kúrenie a chladenie pochádza z obnoviteľných zdrojov.

Poslednú skupinu tvorí európsky priemysel a hlavne odvetvia ako výroba ocele, cementu, hliníka a priemyselných hnojív. Napríklad výroba cementu bude extrémne náročná na dekarbonizáciu, keďže emisie CO2 sú vedľajší produkt chemickej reakcie pri výrobe a bez inovácií riešiacich zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhlíka to bude extrémne náročné.

Zverejnený dokument je len plán návrhu cesty k uhlíkovej neutralite EÚ, ktorý musí schváliť Európsky Parlament a jednotlivé členské štáty. Je pravdepodobné, že najväčší producenti emisií v EÚ sa budú snažiť navrhnuté opatrenia zmierniť alebo úplne odmietnuť. Nech už bude výsledok akýkoľvek, ide o veľmi dôležitý dokument, ktorý vytyčuje rámec boja s klimatickou zmenou.

Ak EÚ bude na tejto ceste jediná, svet určite nezastaví zmenu klímy. Dôležitá bude celosvetová kooperácia a podpora inovácií naprieč spektrom. Je veľmi pozitívne, že svoj vlastný plán s uhlíkovou neutralitou v roku 2060 pripravuje aj Čína ako najväčší producent skleníkových plynov. A veľké očakávania sú aj od prezidenta Bidena, ktorý USA opäť pripojil k Parížskej dohode.

Mgr. Michal Ďurica, CFA

Portfólio manažér, IAD Investments