Americký Intel sa opäť ocitol v centre pozornosti investorov. Japonská banka SoftBank oznámila nákup akcií Intelu v hodnote 2 miliárd USD pri cene 23 dolárov za akciu. Predseda SoftBanku Masayoshi Son označil polovodiče za základ všetkých odvetví a vyzdvihol význam Intelu pre americkú výrobu, čím vyslal jasný signál dôvery v amerického výrobcu čipov. Trh reagoval okamžite – akcie Intelu vyskočili o viac ako 5 % a za uplynulý týždeň si pripísali až 24 %, čo bol najlepší výkon od roku 2000. Od začiatku roka je Intel v pluse približne 18 %, no za posledných šesť mesiacov sú akcie stále v strate vyše 13 %, čo odzrkadľuje hlbšie problémy vo výrobe.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Ešte pred oznámením od SoftBank sa objavila správa, že administratíva Donalda Trumpa rokuje o získaní 10 % podielu v Inteli. Intel by získal 25 % daňový kredit na plánované investície do výroby vo výške viac ako 100 miliárd USD. Tento podiel by vznikol výmenou za federálne granty z CHIPS and Science Act. Nešlo by teda o klasické znárodnenie, ale o strategickú investíciu štátu do kritickej technologickej infraštruktúry – podobne ako počas finančnej krízy v roku 2008, keď vláda vstúpila do bánk a automobiliek s cieľom stabilizovať systém. Intel už získal 7,86 miliárd USD na projekty v Arizone, Novom Mexiku, Ohiu a Oregone.

Zaujímavé pritom je, že samotný prezident Trump pôvodne vyzval generálneho riaditeľa Intelu Lip-Bu Tana na odstúpenie kvôli údajným väzbám na čínske firmy. Po osobnom stretnutí však zmenil názor, označil Tanov príbeh za „úžasný“ a vyjadril ochotu spolupracovať na návrhoch pre budúcnosť Intelu. V kontexte rastúceho napätia medzi USA a Čínou je výroba čipov považovaná za otázku národnej bezpečnosti. Intel ako americký výrobca má strategickú hodnotu, no musí preukázať, že dokáže konkurovať globálnym lídrom.

Problémy vo výrobe polovodičov pritom naďalej pretrvávajú. Intel sa snaží prejsť na sofistikovanejší proces výroby, ktorý má byť konkurencieschopnejší voči TSMC a Samsungu. Intel v minulosti podcenil náročnosť prechodu na proces výroby 10 nm (nanometrov), čo spôsobilo technologické oneskorenie. TSMC a Samsung medzitým veľkoryso investovali do výskumu a vývoja, čím si zabezpečili náskok v oblasti výkonu aj efektivity výroby. TSMC masovo vyrába na 3 nm procese, pričom 2 nm plánuje spustiť už v roku 2025 a má garantovaných zákazníkov ako Apple či Nvidia. Samsung spustil 3 nm proces už v roku 2022 a pripravuje 1,4 nm čip do konca dekády.

Kritici navyše upozorňujú, že Intel zaspal nástup umelej inteligencie. Kým Nvidia a AMD profitujú z masívneho dopytu po AI čipoch, Intel zostal pri zastaranom modeli a teraz sa snaží dobiehať konkurenciu. Strata v poslednom kvartáli narástla z 1,6 na 2,9 miliardy dolárov, čo znamenalo šiesty kvartál po sebe v červených číslach. Firma zároveň znížila počet zamestnancov o 15 % a musela pozastaviť plány na nové továrne v Európe. Trhová hodnota klesla na 111 miliárd dolárov. Získanie veľkého zákazníka by znamenalo nielen stabilné objednávky, ale aj dôkaz dôvery v Intel ako konkurencieschopného výrobcu. Bez toho sa investície do nového vývoja môžu stať stratovými a výskum pokročilých čipov bude pozastavený.

Nie všetci analytici však veria, že SoftBank a americká vláda dokážu Intel zachrániť. Podpora môže pôsobiť len ako „záchranné lano bez kotvy“ – prinesie kapitál, no nezaručí zákazníkov pre zákazkovú výrobu. Aj preto je budúcnosť Intelu stále spojená s veľkou neistotou.

Príbeh Intelu v poslednom období pripomína horskú dráhu. Pre investorov zostáva Intel stávkou na neistotu – s veľkým rizikom, ale aj možným návratom medzi technologických lídrov sveta.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.