FROGS: problém, ktorý môže otriasť celou eurozónou
Keď dostane dlhová kríza vlastnú skratku, znamená to, že finančné trhy ju len tak nepustia. Pred pätnástimi rokmi Európa poznala krízu PIIGS, teda Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko. Tieto krajiny sa pod ťarchou vysokých dlhov a slabých ekonomík ocitli na okraji priepasti. Investori od nich žiadali čoraz vyššie úroky, a Grécko, Írsko aj Portugalsko museli prijať záchranné balíky a situáciu napokon upokojil až rozhodný zásah Európskej centrálnej banky. Dnes analytici hovoria o FROGS, z anglického French Oversized Government and Social Security, teda predimenzovaný francúzsky štát a sociálne zabezpečenie. Tentoraz nejde o skupinu menších krajín z okraja eurozóny, ale o jednu z jej zakladajúcich krajín a druhú najväčšiu ekonomiku.
Francúzsko dnes dlhuje takmer 4,1 bilióna eur, teda zhruba 118 percent toho, čo celá krajina vyprodukuje za rok. Takýto pomer zažila naposledy v roku 1946, keď sa spamätávala z druhej svetovej vojny. Samotná výška dlhu by však nemusela byť až taký problém, keby si štát mohol požičiavať lacno. Lenže veľká časť starého dlhu vznikla v časoch takmer nulových sadzieb a dnes sa musí refinancovať pri oveľa vyšších úrokoch. Iba na úrokoch tak zaplatí Francúzsko tento rok približne 79 miliárd eur a budúci rok až 91 miliárd. Tieto peniaze nepôjdu do škôl, nemocníc ani na obranu, ale veriteľom ako odmena za požičané peniaze. A keďže výdavky štátu každý rok prevyšujú jeho príjmy o viac než päť percent HDP, dlh ďalej rastie a budúci rok má presiahnuť až 121 percent.
Investori reagujú tak ako vždy, keď strácajú dôveru, a pýtajú si vyššiu prémiu za držanie francúzskeho dlhu. Výnos desaťročného francúzskeho dlhopisu sa priblížil k piatim percentám, čo je najvyššia úroveň od roku 2002. Prirážka voči Nemecku, ktoré trhy považujú za najbezpečnejšieho dlžníka v Európe, presiahla 1,2 percentuálneho bodu, čo je najviac od roku 2011. Francúzsko si dnes dokonca požičiava drahšie ako Taliansko, čo by ešte nedávno bolo nepredstaviteľné. Francúzsko patrí ku krajinám s najvyššími verejnými výdavkami v eurozóne, minulý rok dosiahli približne 57 percent HDP. Od susedov ho najviac odlišujú sociálne výdavky, predovšetkým dôchodky a zdravotníctvo. Riešeniu však bráni politika. Od predčasných volieb v roku 2024 nemá francúzsky parlament fungujúcu väčšinu. Delí sa na tri tábory, ktoré sa nevedia zhodnúť, či šetriť na výdavkoch, alebo zvyšovať dane. Návrh rozpočtu na rok 2027 počíta s úsporami 54 miliárd eur, inak by sa deficit podľa vlády priblížil k šiestim a pol percentám. Opozícia však už vopred hrozí vyslovením nedôvery a o pol roka sa konajú prezidentské voľby, pred ktorými nikto nechce voličom nič brať.
Hľadať riešenie je navyše ťažké, pretože úloha je obrovská. Aby dlh prestal rásť, krajina by musela nájsť úspory alebo nové príjmy vo výške približne piatich percent HDP. Na tom, ako to dosiahnuť, sa politické strany zásadne rozchádzajú. Ľavica presadzuje najmä vyššie dane pre bohatších, pravica zas pravidlá, ktoré by obmedzili rast výdavkov. Kompromis, ktorý by bol pre väčšinu prijateľný, sa zatiaľ hľadá len ťažko. Francúzske problémy pritom nezostanú v Paríži. Vyššie výnosy francúzskych dlhopisov sa prelievajú do úrokov hypoték a firemných úverov, oslabujú euro a zvyšujú riziko, že nervozita preskočí na ďalšie zadlžené krajiny. Mnohí investori preto rátajú s tým, že v najhoršom prípade zasiahne Európska centrálna banka, podobne ako počas dlhovej krízy pred pätnástimi rokmi. Lenže akýkoľvek dojem, že centrálna banka zachraňuje štát, ktorý so svojimi financiami nehospodári zodpovedne, by vyvolal odpor v Nemecku a ďalších úspornejších krajinách.
Francúzsky príbeh má ponaučenie aj pre nás. Slovenský dlh je s približne 61 percentami HDP zhruba polovičný, no trhy vnímajú obe krajiny bližšie, než by sa zdalo. Výnos slovenských desaťročných dlhopisov sa pohybuje na úrovni 4,4 percenta, len približne o pol percentuálneho bodu menej ako francúzsky. Veľká ekonomika s hlbokým trhom totiž unesie vyšší dlh než malá otvorená krajina. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že pri dlhu na úrovni Talianska by Slovensku hrozili vážne problémy so splácaním. Dôležitý je aj smer, a slovenský dlh pri deficitoch blízko piatich percent patrí k najrýchlejšie rastúcim v Únii. Treba však dodať, že slovenský výnos čiastočne odráža aj to, že náš trh je menší a obchoduje sa na ňom menej, takže porovnanie výnosov nie je úplne presné. Hodnotenie ratingových agentúr je zatiaľ stabilné, no trhy si tento vývoj všímajú.
Na záver však treba povedať, že Francúzsko nie je Grécko z roku 2010. Má veľkú a pestrú ekonomiku, silné banky a špičkové firmy. Namiesto náhleho šoku, aký zažila Británia, keď Liz Trussová sľúbila veľké daňové škrty bez krytia, mu skôr hrozí pomalé a vyčerpávajúce oslabovanie dôvery. Krajina, ktorá sa raz ocitne v hľadáčiku trhov, sa z neho dostáva len veľmi ťažko. FROGS tak nie je len ďalšia skratka do zbierky finančného slangu. Je to pripomienka, že dôvera trhov sa stráca rýchlo, no získava späť len veľmi pomaly.
Adam Záhorský