Vypredané. A práve preto to chcete: Ako FOMO ovláda naše nákupy aj investície
Pred niekoľkými rokmi ľudia stáli v radoch kvôli limitovaným teniskám či oblečeniu Supreme. Neskôr sa podobné scény odohrávali pri farebných fľašiach nápoja PRIME a naposledy pri figúrkach Labubu. Produkty sa menia, no mechanizmus zostáva rovnaký. Čím ťažšie sa k niečomu dostávame, tým viac po tom túžime.
Moderný marketing tento princíp doviedol takmer k dokonalosti. Limitované edície, produktové „dropy“, odpočítavanie času, vypredané zásoby, poradovníky či „secret“ verzie produktov vytvárajú pocit, že ak sa nerozhodneme okamžite, príležitosť nám unikne.
Volá sa to FOMO – fear of missing out, teda strach z toho, že o niečo prídeme. A rovnaká psychológia, ktorá nás dokáže presvedčiť kúpiť ďalšiu figúrku alebo fľašu nápoja, sa môže objaviť aj pri investovaní.
V článku sa pozrieme na:
- prečo nedostatok zvyšuje našu túžbu po produktoch,
- ako tento princíp využili značky Supreme, PRIME či Labubu,
- prečo môže byť masová dostupnosť paradoxne problémom úspešnej značky,
- ako sa FOMO prenáša zo supermarketov a sociálnych sietí na burzu,
- a prečo nákup investície len zo strachu, že nám „ujde vlak“, pripomína skôr špekuláciu než dlhodobé investovanie.
Prečo chceme práve to, čo nemôžeme mať
Scarcity marketing, teda marketing založený na nedostatku, nie je novým vynálezom. Luxusné značky pracujú s obmedzenou dostupnosťou desaťročia. Hodinky, kabelky či športové autá sú často atraktívnejšie práve preto, že ich nemôže mať každý.
Psychológia za týmto správaním je pomerne dobre preskúmaná. Meta-analýza 131 štúdií zameraných na marketing nedostatku ukázala, že signály obmedzenej dostupnosti produktu vo všeobecnosti zvyšujú jeho vnímanú hodnotu, atraktivitu a ochotu spotrebiteľov nakúpiť.
Nedostatok pritom môže mať viacero podôb. Produktu môže byť vyrobené iba určité množstvo. Ponuka môže platiť iba niekoľko hodín. Limitovaná edícia sa už nemusí nikdy zopakovať. Alebo jednoducho vidíme, že produkt chcú všetci ostatní a zásoby miznú.
Vtedy sa do rozhodovania pridáva časový tlak. Namiesto otázky „Naozaj to chcem?“ si začneme klásť otázku „Čo ak to už zajtra nebude?“
A presne v tomto momente začína fungovať FOMO.
Supreme: keď sa nedostatok stal súčasťou produktu
Jedným z najznámejších príkladov modernej „drop culture“ sa stala americká streetwearová značka Supreme.
Namiesto tradičného modelu, pri ktorom sa firma snaží dostať svoj produkt k čo najväčšiemu počtu zákazníkov, Supreme dlhodobo pracoval s presným opakom. Nové produkty prichádzali v obmedzených množstvách a v pravidelných dropoch. Zákazník vedel, kedy sa objavia, ale nevedel, či sa mu ich podarí kúpiť.
Samotná nedostupnosť sa tak stala súčasťou hodnoty značky. Profesor Lalin Anik z University of Virginia opisoval základnú dilemu Supreme veľmi jednoducho: ako môže značka rásť bez toho, aby stratila exkluzivitu, ktorá je jedným z hlavných dôvodov jej popularity?
Tento model následne prevzala veľká časť streetwearového a sneakerového trhu. Dnes je „drop“ úplne bežným spôsobom predaja limitovaných kolekcií. Jeho princíp zostáva jednoduchý – malé množstvo, krátke časové okno a veľká skupina záujemcov.
Výsledkom môže byť situácia, keď už zákazník nekupuje iba tričko alebo tenisky. Kupuje možnosť povedať:
„Mám niečo, čo ostatní nemajú.“
PRIME: keď sa z nápoja stane udalosť
O niekoľko rokov neskôr ukázal silu rovnakého mechanizmu úplne iný produkt.
V roku 2022 predstavili influenceri Logan Paul a KSI nápoj PRIME Hydration. Obaja už disponovali obrovským publikom na sociálnych sieťach, a tak značka nemusela roky investovať do budovania povedomia. Milióny potenciálnych zákazníkov vedeli o produkte prakticky od prvého dňa. PRIME sám uvádza, že prvý produkt uviedol na trh v roku 2022.
Po príchode značky do Veľkej Británie nasledoval fenomén, ktorý ďaleko presahoval bežné uvedenie nového športového nápoja.
Produkty sa vypredávali, pred obchodmi sa tvorili rady a fľaše sa objavovali na sekundárnom trhu za násobky maloobchodnej ceny. Britské médiá neskôr opisovali prípady, keď sa fľaše prepredávali dokonca za stonásobok pôvodnej ceny.
PRIME mal v tej chvíli prakticky ideálnu kombináciu. Obrovské publikum. Sociálne siete. Influencerov. Obmedzenú dostupnosť. Deti a tínedžerov, ktorí produkt videli u kamarátov. A neustále videá ľudí, ktorým sa ho podarilo zohnať.
Produkt sa menil na udalosť. Lenže marketing nedostatku má jeden veľmi zaujímavý problém.

Čo sa stane, keď už produktu nie je nedostatok?
Úspešná firma prirodzene chce predávať viac.
Rozširuje výrobu, získava nových distribútorov a dostáva produkt do čoraz väčšieho počtu obchodov. Z pohľadu klasického biznisu ide o úplne logický krok.
Z pohľadu FOMO však môže nastať paradox. Produkt, ktorý bol ešte včera vzácny, je zrazu všade. A ak ho môže mať každý, jedna časť jeho pôvodnej atraktivity zmizne.
Vývoj PRIME vo Veľkej Británii je z tohto pohľadu mimoriadne zaujímavý. Obrat britskej spoločnosti Prime Hydration UK klesol zo 112,2 milióna libier v roku 2023 na 32,8 milióna libier v roku 2024. Pokles predstavoval viac než 70 %. Zisk pred zdanením sa zároveň znížil zo 4,3 milióna na menej než jeden milión libier.
Samozrejme, neznamená to, že jedinou príčinou poklesu bola väčšia dostupnosť produktu. Spotrebiteľské trendy sú komplikovanejšie. PRIME však veľmi dobre ukazuje riziko biznisu, ktorého prvotný rast je do veľkej miery postavený na hype.
Je totiž podstatne jednoduchšie presvedčiť milióny ľudí, aby produkt raz vyskúšali, než ich presvedčiť, aby ho kupovali ďalších desať rokov.
Labubu: nedostatok, prekvapenie a zberateľstvo v jednom
Podobný mechanizmus sme už podrobnejšie rozoberali v našom článku o spoločnosti Pop Mart a fenoméne Labubu. V tomto prípade však firma pridala k princípu nedostatku ešte jednu veľmi silnú ingredienciu – prekvapenie. Veľká časť figúrok sa predáva v takzvaných blind boxoch, takže zákazník pri nákupe nevie, ktorú konkrétnu verziu dostane. Okrem bežných figúrok existujú aj vzácne „secret“ verzie, čo vytvára kombináciu zberateľstva, nedostatku a náhody. Kupujúci tak často nechce iba Labubu, ale konkrétne Labubu – a ak ho nedostane, môže skúsiť ďalší box.
Globálny úspech bol enormný. Divízia THE MONSTERS, do ktorej Labubu patrí, priniesla Pop Martu v roku 2025 tržby približne 14,16 miliardy jüanov a tvorila 38,1 % celkových tržieb spoločnosti. Medziročne išlo o rast o 365,7 %. Keď sme o fenoméne Labubu písali na jar 2026, stále patril medzi najviditeľnejšie spotrebiteľské trendy posledných rokov. Už o niekoľko mesiacov neskôr však bolo možné sledovať aj druhú polovicu príbehu. V prvom polroku 2026 klesli tržby THE MONSTERS medziročne zo 4,81 na 4,45 miliardy jüanov, teda približne o 7,5 %, zatiaľ čo Pop Mart ako celok rástol takmer o 24 %. Podiel THE MONSTERS na tržbách firmy sa zároveň znížil z 34,7 na 26 %.
Ešte výraznejšie bolo ochladenie viditeľné na sekundárnom trhu. Niektoré série, ktoré sa počas vrcholu mánie predávali za násobky maloobchodnej ceny, sa neskôr obchodovali dokonca pod pôvodnou cenou. Keď Pop Mart zvýšil výrobu a Labubu prestalo byť také vzácne, začala sa vytrácať jedna z hlavných ingrediencií jeho úspechu – pocit, že ho treba kúpiť práve teraz, pretože neskôr už nemusí byť dostupné. Labubu tým samozrejme nekončí a Pop Mart má množstvo ďalších značiek, no celý príbeh veľmi dobre ukazuje, ako rýchlo môže ochladnúť produkt, ktorý ešte pred niekoľkými mesiacmi pôsobil ako nezastaviteľný globálny fenomén. Najväčším paradoxom marketingu nedostatku totiž je, že jeho vlastný úspech ho môže postupne zničiť.

Sociálne siete celý proces zrýchlili
Scarcity marketing existoval dávno pred TikTokom, Instagramom či YouTubom. Sociálne siete však dokázali jeho účinok dramaticky zrýchliť. Stačí niekoľko virálnych videí.
Produkt sa začne vypredávať. Objavia sa fotografie prázdnych regálov. Niekto ukáže svoju zbierku. Ďalší človek zverejní cenu, za ktorú produkt predal na sekundárnom trhu. Médiá si všimnú rady pred obchodmi.
A vzniká spätná väzba:
popularita vytvára nedostatok, nedostatok vytvára pozornosť a pozornosť vytvára ďalšiu popularitu.
V určitom momente už ľudia nechcú produkt iba preto, že sa im páči. Chcú ho preto, že ho chcú všetci ostatní. A presne tu sa marketingový príbeh začína veľmi podobať tomu investičnému.
Keď sa FOMO presunie na burzu
Predstavme si investora, ktorý niekoľko mesiacov sleduje prudko rastúcu akciu. Najskôr ju ignoruje. Potom o nej začne čítať v médiách. Objavujú sa príbehy investorov, ktorí na nej zarobili desiatky či stovky percent. Sociálne siete zapĺňajú grafy rastúcej ceny.
Investor začne mať pocit, že všetci zarábajú – iba on nie. Nakoniec nakúpi. Nie preto, že analyzoval budúce cash flow spoločnosti, jej zadlženie, konkurenciu alebo cenu vzhľadom na očakávané zisky.
Nakúpi preto, že sa bojí, že cena bude zajtra ešte vyššia. To je investičné FOMO.
Austrálsky portál MoneySmart patriaci pod ASIC pred takýmto správaním priamo varuje. Za varovné signály považuje investovanie preto, že je niečo populárne na sociálnych sieťach, výroky typu „všetci to kupujú“ či pocit, že investor musí konať okamžite, aby mu príležitosť neušla. Odporúčanie je presne opačné – investícia by mala vychádzať z dlhodobých cieľov, pochopenia produktu a rizika, nie z momentálneho hype.
Investovanie alebo stávka na ďalšieho kupujúceho?
Na raste populárnej firmy samozrejme nie je nič zlé. Aj spoločnosť, ktorá sa stala globálnym fenoménom, môže byť kvalitnou dlhodobou investíciou. Rozhodujúce však je, prečo ju investor kupuje a akú cenu je ochotný zaplatiť.
Ak firma dlhodobo rastie, vytvára zisk, generuje hotovosť a buduje konkurenčnú výhodu, rast ceny jej akcií môže byť prirodzeným dôsledkom rastúcej hodnoty podnikania.
Úplne iná situácia nastáva, keď hlavná investičná téza znie:
„Kúpim to dnes, pretože verím, že zajtra to odo mňa niekto kúpi drahšie.“
V ekonómii sa podobná logika označuje ako greater fool theory. Investor nemusí veriť, že aktívum má cenu, ktorú zaň platí. Stačí mu presvedčenie, že neskôr príde ďalší kupujúci ochotný zaplatiť ešte viac. Takáto stratégia môže určitý čas fungovať.
Problém nastáva vo chvíli, keď ďalší kupujúci nepríde. Vtedy sa FOMO môže veľmi rýchlo zmeniť na jeho presný opak – snahu dostať sa z investície skôr než ostatní.
Keď sa investovanie začne podobať hazardu
Práve tu sa stráca rozdiel medzi dlhodobým investovaním a špekuláciou. Dlhodobý investor vlastní časť firmy a zaujíma ho, akú hodnotu dokáže spoločnosť vytvárať počas ďalších rokov.
Špekulant sledujúci hype sa často snaží predovšetkým odhadnúť správanie ostatných účastníkov trhu. Kedy ešte nakupujú? Kedy začnú predávať? A dokážem odísť skôr než oni?
To už má psychologicky oveľa bližšie k hazardu než k dlhodobej investičnej stratégii. Neznamená to, že na podobnej špekulácii nemožno zarobiť. Práve naopak – prvotný prudký rast môže niektorým investorom priniesť mimoriadne výnosy.
Lenže každý investor, ktorý predá počas rastu s vysokým ziskom, potrebuje na druhej strane niekoho, kto je ochotný za danú cenu nakúpiť. Až spätne vieme, kto prišiel na začiatku a kto tesne pred koncom večierka.
Rovnaký príbeh, iný produkt
PRIME, Supreme či Labubu na prvý pohľad nemajú veľa spoločného. Jeden predáva nápoj, druhý oblečenie a tretí plastové figúrky.
Ich príbehy však ukazujú veľmi podobný mechanizmus:
nedostatok vytvorí túžbu → túžba vytvorí pozornosť → pozornosť priláka ďalších kupujúcich → rastúca cena alebo nedostupnosť vytvorí ďalšie FOMO.
Tento kolobeh môže vytvoriť obrovský obchodný úspech. Nemusí však trvať večne.
Práve naopak. Najväčším paradoxom marketingu nedostatku je, že jeho vlastný úspech ho môže postupne zničiť. Firma potrebuje vyrábať viac, aby využila vysoký dopyt. Čím viac však vyrába, tým menej je jej produkt vzácny.
To isté platí na finančných trhoch.
Čím viac investorov začne veriť, že určitá investícia môže iba rásť, tým vyššie môže jej cena vystúpiť. Zároveň však rastie riziko, že cena už neodráža iba budúce výsledky firmy, ale aj očakávanie, že prílev ďalších kupujúcich bude pokračovať. A ten nikdy netrvá večne.
FOMO je dobrý marketingový nástroj. Nie investičná stratégia.
Pri spotrebnom produkte môže byť najhorším výsledkom FOMO to, že doma skončíme s predraženou fľašou, teniskami alebo ďalšou figúrkou, ktorú sme vlastne nepotrebovali.
Pri investovaní môžu byť následky podstatne drahšie. Preto môže byť pri najpopulárnejších investičných príbehoch užitočné položiť si jednoduchú otázku:
Kúpil by som túto investíciu aj vtedy, keby o nej dnes nikto nehovoril?
Ak je odpoveď áno a rozhodnutie stojí na fundamentálnej analýze, primeranej cene a dlhodobom investičnom pláne, popularita firmy nemusí predstavovať problém.
Ak je však jediným argumentom rastúci graf a strach z toho, že nám niečo utečie, potom už možno neinvestujeme. Možno iba dúfame, že po nás príde niekto, kto bude ochotný zaplatiť ešte viac.