AI giganti pred vstupom na burzu
Po rokoch financovania súkromným kapitálom sa dve najznámejšie spoločnosti v oblasti umelej inteligencie približujú k ďalšiemu dôležitému míľniku. Anthropic, stojaci za modelom Claude, podľa informácií Financial Times zvažuje vstup na burzu už v novembri. Hodnota firmy by sa mohla pohybovať okolo dvoch biliónov dolárov, hoci vedenie spoločnosti zatiaľ oficiálne cieľové ocenenie nestanovilo a načasovanie transakcie sa môže meniť v závislosti od podmienok na trhu. Takéto ocenenie by zároveň znamenalo viac než zdvojnásobenie hodnoty oproti poslednému investičnému kolu z mája 2026, keď bol Anthropic ocenený na približne 965 miliárd dolárov. OpenAI, tvorca ChatGPT, svoj vstup na burzu odložil na budúci rok. Médiá pritom ako dôvody uvádzajú kombináciu prevádzkových, bezpečnostných a trhových faktorov.
Prečo vôbec vstupovať na burzu? Vývoj umelej inteligencie si vyžaduje obrovské investície do výpočtového výkonu, dátových centier a vývoja nových modelov. Verejné trhy tak predstavujú prirodzený zdroj kapitálu pre ďalšiu fázu rastu. Dôležitú úlohu však zohráva aj načasovanie. Anthropic sa snaží využiť obdobie, v ktorom sú investori napriek rastúcej opatrnosti stále ochotní financovať technologické spoločnosti s ambicióznymi plánmi rastu. Ako prvá veľká AI spoločnosť na burze môže zároveň vytvoriť referenčný bod pre ocenenie celého sektora. Anthropic navyše podľa mediálnych správ investorom naznačil, že očakáva upravený prevádzkový zisk už druhý kvartál po sebe.
Obe spoločnosti predávajú umelú inteligenciu, no zarábajú odlišným spôsobom. Anthropic je orientovaný najmä na firemných klientov. Približne štyri pätiny tržieb pochádzajú od spoločností, ktoré platia podľa využitia služieb, pričom hlavným motorom rastu sú nástroje pre softvérových vývojárov. OpenAI naopak stavia predovšetkým na spotrebiteľskom trhu. ChatGPT využíva viac ako deväťsto miliónov používateľov týždenne a reklama by sa mala stať ďalším pilierom podnikania podobne, ako tomu bolo v prípade Googlu.
Vybudovanie takéhoto biznisu je mimoriadne nákladné. Anthropic plánuje podľa vlastných projekcií investovať v nasledujúcich rokoch približne 518 miliárd dolárov do cloudovej a výpočtovej infraštruktúry. Samotná spoločnosť pritom uvádza, že náklady na výpočtový výkon a infraštruktúru tvorili viac než 90 % jej prevádzkovej straty za rok 2025. OpenAI neočakáva pozitívne peňažné toky skôr ako v roku 2030. Obe spoločnosti tak stavajú na predpoklade, že dnešné investície do kapacít vytvoria priestor pre budúci rast dopytu po AI službách.
Pri hodnote dvoch biliónov dolárov by sa Anthropic obchodoval približne za tridsaťnásobok aktuálneho ročného tempa tržieb. Podľa zverejnených informácií totiž ročné tempo príjmov spoločnosti v polovici roku 2026 presiahlo 65 miliárd dolárov a niektorí investori očakávajú ďalší rast do konca roka. Historické tržby za rok 2025 pritom dosiahli približne 4,6 miliardy dolárov. Investori si preto v skutočnosti kupujú stávku pozostávajúcu z troch častí. Prvou je presvedčenie, že digitálni agenti postupne prevezmú časť kancelárskej práce, čím by sa potenciálny trh neodvíjal len od predaja softvéru, ale aj od hodnoty práce, ktorú dokážu automatizovať. Druhou je očakávanie, že náklady na výpočtový výkon budú klesať a marže sa budú zlepšovať. Anthropic si podľa medializovaných informácií stanovuje cieľ dosiahnuť v roku 2028 hrubú maržu na úrovni 77 %, pričom ešte v roku 2024 bola výrazne záporná. Treťou je viera, že víťaz tohto súboja získa väčšinu vytvorenej hodnoty.
Veľké investičné banky interpretujú túto stávku rôzne. Na jednej strane poukazujú na obrovský dopyt po cloudovej infraštruktúre a výpočtovom výkone, na druhej sledujú rýchlo rastúci objem dlhu potrebného na financovanie celého AI ekosystému. Odhady hovoria o stovkách miliárd dolárov ročne a biliónoch dolárov do konca dekády. Väčšina týchto záväzkov pritom neleží priamo na pleciach vývojárov umelej inteligencie, ale u cloudových gigantov a developerov dátových centier, ktorých návratnosť závisí od pokračujúceho rastu dopytu po AI službách.
Opatrnejšie sa na situáciu pozerajú centrálne banky. Upozorňujú, že AI boom začína v niektorých ohľadoch pripomínať predchádzajúce investičné mánie a že časť očakávaného hospodárskeho rastu už stojí na predpoklade výrazného rastu produktivity. Európski investori pritom prostredníctvom fondov držia približne 440 miliárd eur v spoločnostiach naviazaných na rozvoj umelej inteligencie.
Dodatočným rizikom zostáva rastúca konkurencia. Tlak vytvárajú nielen lacnejšie čínske modely, ale aj čoraz výkonnejšie open-source riešenia. Zároveň rastie regulačný dohľad nad vývojom a nasadzovaním umelej inteligencie na oboch stranách Atlantiku. Vstup Anthropicu na burzu tak nebude len ďalším veľkým IPO, ale aj testom dôvery v celý sektor. Prvé odpovede môže priniesť už samotný proces IPO, od záujmu investorov počas prezentácií pre investorov až po vývoj ceny akcií v prvých mesiacoch obchodovania.
Adam Záhorský