Rezignácia britskej premiérky Liz Trussovej je tvrdým budíčkom a pripomienkou pre politikov, ktorí budú musieť urobiť ťažké rozhodnutia v čase vysokej inflácie a v prostredí rýchlo rastúcich úrokových sadzieb. Odchod premiérky po 44. dňoch vládnutia je názorným príkladom ako dynamicky sa môže vyvíjať vládnutie v takýchto ťažkých časoch po celom svete.

Za posledné desaťročie nízka inflácia a ultra-nízke úrokové sadzby poskytovali vládam na celom svete priestor na míňanie viac a na hromadenie dlhov bez toho, aby toto nejako značne znepokojovalo investorov. Tie dni sú preč.

V procese sprísňovania menovej politiky centrálnych bánk sú politickí lídri menej schopní požičiavať si peniaze bez toho, aby si kládli otázky ako ich budú splácať. A tu sa Veľká Británia stáva názorným príkladom. Dlh k pomeru HDP stúpol z približne 80% pred pandémiou na súčasných približne 100%. Teraz už ex-premiérka Trussová a jej už tiež bývalý minister financií Kwasi Kwarteng chceli podporiť hospodársky rast znížením daní a zároveň naliať miliardy libier do dotácií na ochranu domácností a firiem pred rastúcimi účtami za energie. Rozhodujúce však bolo, že to malo byť zaplatené skôr pôžičkami ako škrtmi vo výdavkovej strane rozpočtu.

Reakcia trhov však bola na tento návrh nesmierne tvrdá a krutá. Britská libra klesla na rekordné minimum a chaotický výpredaj na vládnych dlhopisoch  Spojeného kráľovstva prinútil centrálnu banku zasiahnuť a minúť miliardy libier na stabilizáciu trhu s dlhopismi. Mnohí ekonómovia a stratégovia to hodnotia nasledovne: To, čo sme tu videli, bola kombinácia nesprávnej fiškálnej politiky v nesprávnom čase, keď súbežne rýchlo rastú aj úrokové sadzby.

Dôveryhodnosť, ktorá sa raz stratí, sa podľa ekonómov a investorov len tak ľahko nezíska. Touto krutou lekciou si dnes prešla Veľká Británia, uvidíme ktorá krajina bude nasledovať…

Ing. Róbert Bučič

Portfólio manažér, IAD Investments