Vysoká inflácia v Turecku asi začala Erdoganovi vadiť

Rozhodnutia tureckej centrálnej banky nepatria medzi tie najsledovanejšie ani v profesionálnych ekonomických kruhoch, keďže dopady jej konania majú výhradne lokálny charakter. Ale stojí za zmienku, že kroky tejto centrálnej banky konečne začínajú dávať zmysel – banka totiž začala konať v rámci svojho mandátu a prestala byť iba nástrojom v rukách populistických opatrení vlády. Centrálna banka totiž aj napriek obrovskej inflácii, ktorá už roky spôsobuje problémy v tureckej ekonomike, odmietala zvyšovať úrokové sadzby na základe pokynu tureckého prezidenta Erdogana, ktorý mierne povedané razil neortodoxné názory na boj s infláciou. Tieto sa prejavovali tlakom na predchádzajúce vedenie centrálnej banky, aby aj napriek vysokej inflácii znižovali úrokové sadzby a podporovali tak ekonomický rast, čo ešte viac hnalo ceny nahor. Toto malo za následok obrovský prepad hodnoty tureckej líry voči iným menám. Za posledných 10 rokov oslabila líra oproti euru o 1000 %, to je viac ako 27% ročne. Okrem toho krajina vyčerpala takmer všetky svoje devízové rezervy na nezmyselné intervencie na ochranu meny. A aj napriek všetkému (alebo práve aj za prispenia toho) medziročná inflácia dosahuje takmer 60%.

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:

Zmena filozofie nastala po znovuzvolení Erdogana za prezidenta, ktorý následne vymenil vedenie ministerstva financií a centrálnej banky. Nová šéfka banky otočila dovtedajší názor na potreby nízkych sadzieb naruby a vrátila sa k štandardným nástrojom v boji s infláciou – to znamená zdvihla úrokové sadzby. Pri poslednom zvýšení tento týždeň sadzby narástli o ďalších 5% na aktuálnych 30%.

Aj keď ide o krok správnym smerom a vyššie úroky môžu pomôcť skrotiť rast cien na znesiteľnejšie hodnoty, ešte bude trvať nejaký čas, kým turecká centrálna banka získa naspäť svoju stratenú kredibilitu.

Bez obnovenia dôvery zahraničných investorov, že centrálna banka bude konať nezávisle od politickej moci a urobí všetko preto, aby rast cien stabilizovala, zahraničný kapitál nezačne vo veľkej miere pritekať do Turecka a nepomôže tak stabilizovať padajúcu tureckú líru.

Michal Ďurica