Zápis zo zasadnutia ECB
Európska centrálna banka (ECB) na svojom minulotýždňovom zasadnutí ponechala svoju monetárnu politiku bez zmeny, tak ako sa očakávalo. Je veľmi pravdepodobné, že si udrží svoju kľúčovú úrokovú sadzbu v zápornom pásme najmenej ďalší rok napriek prudkému nárastu inflácie v eurozóne, čo naznačuje divergenciu s inými centrálnymi bankami, ako je napríklad americký Federálny rezervný systém (FED), ktorý už komunikuje, že bude postupne ukončovať politiku lacných peňazí. ECB znova potvrdila svoj plán pokračovať v nakupovaní dlhopisov a tlačiť tak výpožičné náklady na rekordné minimá. ECB považuje nedávny nárast inflácie v eurozóne nad jej 2% cieľ stále za dočasný a očakáva, že cenové tlaky v budúcom roku poľavia.
Prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok priznala, že nedávny nárast inflácie v eurozóne na 3,4 % v septembri potrvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Za hlavné atribúty označila ceny energií, problémové dodávateľské reťazce. Podľa ECB sú priaznivé podmienky financovania vytvorené jej veľmi uvoľnenou menovou politikou stále zásadné preto, aby sa ekonomika eurozóny zotavila z pandémie COVID-19. Ďalej komunikovala, že vysoké ceny energií sa pravdepodobne stabilizujú, keď sa obnovia zásoby, a že úzke miesta v dodávateľskom reťazci sa časom zmiernia. ECB vo vyhlásení uviedla, že podrží svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na mínus 0,5 % a bude pokračovať v nákupe dlhopisov v rámci programu nákupu aktív v hodnote 1,85 bilióna EUR minimálne do marca 2022.
Rada guvernérov rozhodne o osude pandemického programu nákupov aktív (Pandemic Emergency Purchase Programme – PEPP) až na decembrovom zasadnutí (16.12.). Ekonómovia po zasadnutí taktiež zrevidovali svoje prognózy a teraz predpovedajú rast cien v eurozóne v tomto roku na úrovni 2,3 %, v roku 2022 na 1,8 % a 1,6 % v roku 2023.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok popoludní referenčný kurz eura na 1,1593 dolárov.
Ing. Róbert Bučič
Portfólio manažér, IAD Investments