Premiér Keir Starmer vstupoval do úradu na Downing Street s jedným z historicky najsilnejších volebných mandátov, aké strana Labour kedy získala. Málokto by vtedy tipoval, že necelý rok po tomto triumfe budeme vážne diskutovať o tom, či premiér dokončí funkčné obdobie. Výsledky minulotýždňových lokálnych volieb spustili lavínu, ktorá zavalila nielen britskú spoločnosť ale aj zvyšok sveta. Viac ako 80 labouristických poslancov zo 403 volalo po Starmerovom odchode alebo aspoň po harmonograme odovzdania moci. Na ich stranu sa postavili aj dvaja najsilnejší ministri súčasnej vlády a to ministerka vnútra a minister energie, ktorí súkromne odkázali premiérovi zvážiť svoju pozíciu. Starmer odpovedal prejavom, v ktorom varoval stranu pred opakovaním chaosu vlády Konzervatívcov, počas ktorej sa za krátky čas vystriedalo až päť predsedov vlády. Správa bola jasná, no jej presvedčivosť ubúda s každou hodinou. V reakcii na tento vývoj rezignovali už prví junior ministri a počet poslancov volajúcich po jeho odchode naďalej rastie. Británia sa teda ocitla v situácii, kde silná vládna väčšina volá po odstúpení vlastného lídra iba rok po jeho zvolení do úradu.

00:00

 
Paradox celej situácie je, že dôvera v Keira Starmera nepadá kvôli jednému zásadnému omylu. Padá kvôli sérii menších zlyhaní, ktoré dokopy vytvorili obraz lídra bez jasného kompasu. Pokus upokojiť pravé krídlo voličov prísnejšou rétorikou o imigrácii odčerpal ľavicovú základňu smerom ku konkurenčnej strane Zelených. Tí, ktorí od Labour odišli doprava, putovali k strane Reform, ktorá je na strmom vzostupe a svojimi výsledkami čoraz viac ohrozuje storočnú hegemóniu dvoch dominantných strán. V tých istých voľbách získala vyše 600 mandátov a ovládla Essex, región, kde konzervatívci vládli 25 rokov, pričom samotní konzervatívci prišli o takmer 300 miest. Británia, kedysi vzorový príklad dvojstraníckeho systému, sa pred očami mení na krajinu politických fragmentov.

Finančné trhy na tento vývoj reagovali okamžite. Britská libra oslabila, no hlavný príbeh sa odohral na dlhopisovom trhu. Výnos 10-ročných britských dlhopisov preskočil 5,10 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2008. Výnos 30-ročných dlhopisov dosiahol 5,8 %, čo je úroveň naposledy videná v roku 1998. Tieto čísla nie sú len reakciou na jeden turbulentný deň. Britské dlhopisy sa od Brexitu pohybujú na čoraz vyšších výnosoch a každé politické zaváhanie trhy okamžite premietajú do ceny. Kríza mini-budgetu z roku 2022 to ukázala naplno, keď 30-ročný výnos vzrástol o 120 bázických bodov za 3 dni a Bank of England musela zasiahnuť núdzovým nákupom dlhopisov za 20 mld. libier. Dnes ročné úrokové platby z britského štátneho dlhu dosahujú 92 mld. libier, čo je 7,5 % všetkých vládnych výdavkov. Treba avšak upresniť, že investori sa neboja Starmera. Obávajú sa toho, čo by jeho nástupca mohol urobiť s verejnými financiami v snahe získať späť voličov. Bloomberg Economics upozornil, že práve politická neistota spolu s rizikom fiškálne benevolentnejšieho nástupcu môžu výnosy tlačiť ešte vyššie, a to v čase, keď britská ekonomika čelí energetickému šoku a slabému rastu.

Britský akciový index FTSE 100 zatiaľ politickému chaosu odoláva a od začiatku roka si pripísal takmer 3 %, čo je na európske pomery solídny výsledok. Pre porovnanie, nemecký index DAX a francúzsky index CAC 40 za rovnaké obdobie klesajú, každý o takmer 2 %. V porovnaní so Spojenými štátmi je však obraz bolestivejší. Index S&P 500 od začiatku roka rastie o viac ako 8,5 %, ťahaný najmä silnou výkonnosťou najväčších technologických spoločností v indexe. Tento rozdiel nie je len odrazom politickej neistoty na Britských ostrovoch, ale pripomína dlhodobý štrukturálny rozdiel medzi dynamikou amerického a európskeho kapitálového trhu.

Za týmto rozdielom stoja hlbšie štrukturálne problémy, ktoré sa vrstvili postupne – od Brexitu, cez pandémiu až po vojnu na Ukrajine. Každá z týchto udalostí samostatne zasiahla britské hospodárstvo, ich kombinácia ho oslabila výraznejšie ako väčšinu porovnateľných ekonomík. Od konca roka 2019 narástlo britské HDP iba o 5,3 %, kým americké o 14,6 %. To predstavuje druhý najslabší výsledok v rámci zoskupenia G7. Výsledkom je krajina, ktorá musí neustále hasiť politické požiare namiesto toho, aby sa sústredila na obchod a dlhodobú ekonomickú stratégiu, a trhy si to všímajú.

Starmerov príbeh teda nie je izolovanou politickou krízou. Je signálom pre trhy, ktoré Britániu sledujú v širšom kontexte. Hospodársky rast je slabý, štátny dlh a náklady na jeho obsluhu sa prehlbujú a politická nestabilita tento obraz iba dotvára. V čase písania nie je jasné, ako sa situácia vyvinie, jedno je však isté. Napriek historicky silnému mandátu bojuje Keir Starmer o svoju pozíciu sotva rok od svojho zvolenia. Pre investorov je to iba ďalšie potvrdenie, že turbulencia, ktorá sa začala Brexitom, pokračuje naďalej a jej koniec zatiaľ nie je v dohľadne.

Adam Záhorský