Na britskom trhu s dlhopismi sa zvýraznila nervozita. Výnosy 30-ročných gilts stúpli na 5,72 %, najvyššie od roku 1998, pričom libra oslabila o 1,5 % a domáce akcie stratili pôdu pod nohami. Trhy tak vysielajú jasný signál nedôvery voči rozpočtovej politike novej vlády, pričom najväčšie obavy smerujú k rastúcim výdavkom bez jasného plánu ako udržať deficit a dlh pod kontrolou.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Ministerstvo financií čelí rozpočtovej diere odhadovanej na 35–41 miliárd libier. Bez úspor alebo vyšších daní bude ťažké dodržať pravidlo, podľa ktorého musia byť bežné výdavky vlády kryté daňovými príjmami do piatich rokov. Podľa Bloomberg Economics rastúce náklady na požičiavanie zvyšujú tlak na fiškálnu disciplínu a môžu si vynútiť politicky nepríjemné rozhodnutia – od zvýšenia daní po obmedzenie sociálnych programov.

Výpredaj sa sústredil na dlhý koniec krivky, kde tradiční kupci, ako sú dôchodkové fondy, znižujú dopyt. Výnosy 10-ročných dlhopisov vzrástli na 4,8 %, najvyššie spomedzi krajín G7, zatiaľ čo 2-ročné gilts sa držia okolo 3,9 %. Krivka sa za posledných šesť mesiacov celá posunula nahor, pričom najprudší nárast zaznamenali dlhodobé splatnosti. Investori preto požadujú vyššiu fiškálnu prémiu než pri porovnateľných aktívach v USA, kde sa 30-ročné výnosy pohybujú okolo 5 %, či v Nemecku, kde sú na úrovni 3,4 %.

Bank of England v auguste znížila základnú sadzbu na 4 %, no guvernér Andrew Bailey upozornil, že ďalšie rýchle uvoľňovanie je nepravdepodobné. Inflácia sa drží na úrovni 3,8–4 % a návrat k cieľovým 2 % sa očakáva až v roku 2027. Centrálna banka zároveň pokračuje v kvantitatívnom sprísňovaní a predaj dlhodobých gilts odložila na október 2025, aby predišla destabilizácii trhu. To zvýrazňuje prepojenie menovej a fiškálnej politiky a krehkú dôveru investorov.

Aukcia 10-ročných dlhopisov pritiahla rekordný dopyt, no cenné papiere sa predávali so zľavou oproti sekundárnemu trhu. Ani akciové indexy neponúkli útechu. FTSE 100 ešte podporili energetické a zdravotnícke firmy, no širší FTSE 250 je pod väčším tlakom. Od začiatku roka vzrástol iba o 3,9 %, pričom v poslednom mesiaci stratil viac než 2 %. V porovnaní so zahraničnými burzami to nie je lichotivé – nemecký DAX je od začiatku roka vyššie o 18,3 %, taliansky FTSE MIB dokonca o 21,8 %.  Americký S&P 500 si polepšil o 9,6 %, a aj francúzsky CAC 40 s rastom 4,5 % prekonáva britský index.

Vývoj sa odohráva v širšom kontexte globálneho rastu výnosov. Americké 30-ročné dlhopisy sa obchodujú blízko 5 % a nemecké na úrovni 3,4 %, no práve Spojené kráľovstvo nesie najvyššie desaťročné výnosy v rámci G7. To signalizuje fiškálnu prémiu, ktorú si investori vyžadujú pri držaní britských aktív. Zároveň rastie dopyt po bezpečných prístavoch – cena zlata prelomila hranicu 3 500 USD za uncu, čo zdôrazňuje nervozitu na trhoch.

Dôvera v britskú fiškálnu politiku je preto krehká. Paralely s mini-rozpočtovou krízou v roku 2022 sú zjavné: vtedy prudko narástli výnosy a libra sa zosypala po balíku nefinancovaných daňových škrtov. Dnešná situácia je síce odlišná – výpredaj je postupný a hnaný štrukturálnymi obavami o infláciu a dlh – no výsledok môže byť podobný. Ak vláda v novembri nepredstaví dôveryhodný rozpočet, hrozí „Starmerov moment“ – kríza porovnateľná s rokom 2022, tentoraz vyvolaná kombináciou fiškálnych ambícií a nedôvery investorov.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.