Fínsko patrí k tým krajinám, ktoré si svet zvykol dávať za svoj vzor. Vzorový školský systém, vzorová správa verejných vecí a vzorová dôvera v inštitúcie. A predsa, keď sa pozriete pod povrch čísel, nájdete ekonomiku pod rastúcim tlakom, ktorá sa snaží nájsť novú rovnováhu. Príbeh Fínska dnes nie je príbehom krízy, ale príbehom krajiny, ktorá sa musí znova nájsť a tentokrát má menej času, než by si želala.

00:00

.
Začnime tým, čo sa stalo pred viac ako desaťročím. Zlomový bod predstavoval predaj mobilnej divízie Nokie Microsoftu, ktorý zanechal za sebou dieru, ktorú nedokázal zaplniť nikto iný. V roku 2008 táto jediná spoločnosť tvorila takmer tretinu všetkých výdavkov krajiny na výskum a vývoj. Po jej odchode klesli tieto investície o viac ako miliardu eur a fínsky priemysel si odvtedy hľadá nový ťažiskový bod. K tomu sa pridala v roku 2022 vojna na Ukrajine, ktorá Fínsko zasiahla výnimočne tvrdo. Obchodná bilancia sa prepadla do deficitu, export do Ruska a Strednej Ázie sa prepadol na polovicu a prílev ruských turistov sa takmer zastavil. Tieto zmeny sa prejavili aj na hospodárskom raste krajiny, ktorý dosiahol v roku 2025 len 0,2 percenta a celková výkonnosť ekonomiky sa nikdy nevrátila na predkrízové tempo. Európska komisia navyše odhaduje, že aj v roku 2026 vzrastie hrubý domáci produkt Fínska len o 0,8 percenta, čo je tempo, pri ktorom sa štrukturálne problémy riešia pomaly.

Na domácom fronte to nemá krajina o nič ľahšie a pohybuje sa po tenkom ľade. Verejný dlh dosiahol v roku 2025 hodnotu 88,5 percenta hrubého domáceho produktu a deficit verejných financií síce klesol z 4,4 percenta v roku 2024 na 3,4 percenta vlani, no Európska komisia predpovedá jeho opätovné rozšírenie na 4,5 percenta v tomto roku, najmä v dôsledku nákupu nových stíhačiek F-35. Európska únia preto voči Fínsku otvorila koncom januára tohto roka postup pri nadmernom deficite verejných financií, čo je formálny mechanizmus, ktorý krajinu zaväzuje predložiť plán nápravy. Verejný dlh podľa prognózy Európskej komisie dosiahne v roku 2027 až 93 percent hrubého domáceho produktu. Pre porovnanie, škandinávske ekonomiky mimo Fínska dosahujú priemernú úroveň dlhu na úrovni okolo 43 percent hrubého domáceho produktu, čo predstavuje výrazný rozdiel.

Vláda na negatívny vývoj reaguje politikou úspornosti, ktorá silne dolieha na fínske domácnosti. Zvýšenie hlavnej sadzby dane z pridanej hodnoty na 25,5 percenta, škrty v zdravotníctve a sociálnych dávkach, ako aj sprísňovanie podmienok pre nezamestnaných. Stavebný sektor, dlho jeden z motorov rastu, prežíva najhlbší útlm od deväťdesiatych rokov a nová rezidenčná výstavba klesla o takmer 30 percent. Celková miera nezamestnanosti dosiahla v apríli 2026 hodnotu 11,6 percenta, čo je najvyššia úroveň od roku 2015. A práve tu sa skrýva jeden zo štrukturálnych problémov, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť.

Nezamestnanosť mladých ľudí vo vekovej skupine 15 až 24 rokov sa pohybuje okolo 28 percent. Za týmto číslom stojí súbor vzájomne prepojených príčin. Stavebníctvo a maloobchod, kde sa tradične zamestnávali ľudia bez kvalifikácie alebo na začiatku kariéry, sa prepadli. Súčasne 9 z 10 voľných pracovných miest vyžaduje vysokú odbornosť, no viac ako každý piaty fínsky pracovník má kvalifikáciu nižšiu, než aká je na jeho pozíciu bežná. Mladí teda čelia paradoxu: ekonomika potrebuje špecialistov, ale ponúka im málo odrazových mostíkov na začiatok kariéry. K tomu sa pridávajú klesajúce výsledky fínskych žiakov v medzinárodných hodnoteniach a rastúce sociálno-ekonomické nerovnosti. Bez riešenia tohto nesúladu bude dlhodobá konkurencieschopnosť krajiny naďalej zaostávať za jej ambíciami.

Je tu však aj druhá tvár Fínska, tá, na ktorú mieria investori s dlhším horizontom. Krajina je štvrtá na svete z hľadiska pripravenosti vlád na umelú inteligenciu, viac ako 80 percent tamojších firiem využíva cloudové riešenia alebo dátovú analytiku a prvý štvrťrok 2026 priniesol prekvapivo silný rast 0,9 percenta. Ambícia dosiahnuť 4 percentá hrubého domáceho produktu investovaného do výskumu a vývoja do roku 2030 by Fínsko zaradila po bok Izraela a Južnej Kórey. Otázkou ostáva, či sa tieto ambície premenia na skutočný rast, alebo zostanú na papieri.

A tu sa dostávame k paradoxu, ktorý Fínsko robí fascinujúcim prípadom. Krajina obsadila prvé miesto v rebríčku najšťastnejších krajín sveta, deviaty rok za sebou, lenže šťastie nie je hospodárska politika. Verejný dlh rastie, mladí nemajú kde začať a kvalifikačný nesúlad sa prehlbuje už roky. Fínsko vie znášať ťažkosti lepšie ako ktokoľvek iný, no stále čaká na odpoveď, ako ich skutočne prekonať.

Adam Záhorský