Blížiaci sa Svetový deň sporenia (31. október) opäť otvára otázku, ako narábame so svojimi peniazmi. Hoci najnovšie dáta ukazujú mierne zlepšenie, pri porovnaní so susednými krajinami sa odhaľuje nepríjemná pravda. Slováci v sporení dramaticky zaostávajú a obľúbené výhovorky na silu ekonomiky pri pohľade na čísla neobstoja.

„Dobrou správou je, že sme sa po rokoch uskromňovania konečne odrazili od dna. Kým v roku 2024 sme bojovali s nízkymi úsporami, tento rok si slovenské domácnosti dokázali odložiť bokom v priemere 3,52 % zo svojich príjmov,“ povedal Roman Vitásek, Portfolio Manager IAD Investments. Zlou správou však je, že stále sme ďaleko od predcovidového obdobia, kedy naša miera sporenia atakovala hranicu 5,5 %.

Skutočný problém sa však ukáže až v medzinárodnom porovnaní. Kým my oslavujeme mierny rast, naši susedia nám ukazujú chrbát. V Poľsku si domácnosti odložia takmer 10 % príjmov, v Českej republike je to ohromujúcich 18 % a v Maďarsku dokonca 19 %. Rozdiel nie je kozmetický, je priepastný.

Mýtus o slabej ekonomike padá

„Častým argumentom je, že naša ekonomika jednoducho neumožňuje vytvárať si vyššie úspory. Dáta však tento mýtus vyvracajú. V najsilnejšej ekonomike sveta, Spojených štátoch, si obyvatelia dokážu odložiť len 4,8 % zo svojich príjmov. Naopak, v ekonomicky slabšom Mexiku je to takmer 19 %,“ dodal Roman Vitásek, Portfolio Manager IAD Investments. Je zrejmé, že kľúčom nie je hrubý domáci produkt, ale finančná disciplína a návyky.

Problém je hlbšie v našej mentalite. Stále veríme predsudkom, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Prieskumy dlhodobo ukazujú, že až 92 % Slovákov si myslí, že investovanie je len pre bohatých. Peniaze nechávame ležať na bežných účtoch, kde ich potichu znehodnocuje inflácia, namiesto toho, aby sme ich nechali pracovať pre nás.

Ôsmy div sveta, ktorý ignorujeme

Albert Einstein nazval zložené úročenie ôsmym divom sveta. A vedel prečo. Sila tohto princípu dokáže aj z malých súm vytvoriť v dlhodobom horizonte zaujímavý majetok. Kľúčom je osobná disciplína a trpezlivosť.

„Na príklade je to vidieť najlepšie. Ak by si niekto odkladal a zhodnocoval len 80 eur mesačne počas dvadsiatich rokov, pri priemernej ročnej úrokovej sadzbe 9 % by jeho úspory narástli na 53 430 eur“ vysvetlil Roman Vitásek. Pôvodný vklad by pritom tvoril len 19 200 eur, zvyšok je práca zloženého úročenia.

Svetový deň sporenia by tak pre nás nemal byť len štatistickým údajom, ale skôr výzvou. Výzvou prehodnotiť naše finančné návyky a prestať sa vyhovárať na vonkajšie okolnosti. Rozdiel medzi nami a našimi úspešnejšími susedmi nie je v peňaženkách, ale v hlavách.