Na vývoj globálneho hospodárstva majú vplyv ekonomiky všetkých krajín, niektoré z nich však zohrávajú väčšiu úlohu ako iné. Ak by sme mali byť konkrétnejší, výrazný vplyv na vývoj svetovej ekonomiky má najmä spolupráca či naopak konflikty medzi nimi. V tomto smere môžeme hovoriť o troch zásadných hráčoch – USA, EÚ a skupine BRICS. Prečítajte si v našom blogu, ako sa tieto kľúčové ekonomiky vyvíjajú, a čo od nich môžeme očakávať v najbližšom období.

V roku 2024 by mala svetová ekonomika vzrásť o 3,2%. Toto tempo rastu by si podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) mala zachovať aj v roku 2025, aj keď v tomto prípade ide oproti jeho predpovediam z leta tohto roku o mierne zhoršenie. Podľa MMF sa horšie, než pôvodne predpokladal, bude tento rok vyvíjať ekonomika Eurozóny, Číny ako aj Japonska, na druhej strane, lepšie ako podľa pôvodných prognóz, sa bude dariť ekonomikám USA, Británie či Brazílie.

Medzi hlavné riziká, ktoré by predpokladaný rast svetovej ekonomiky či rast hospodárstiev jednotlivých krajín mohli ovplyvniť, patria konflikty na Blízkom východe či Ukrajine. Eskalácia týchto konfliktov totiž môže viesť k zvýšeniu cien ropy a iných komodít. Ako na jedno z rizík pre budúce tempo rastu hospodárstva fond poukázal na možné zvýšenie dovozných ciel a následné odvetné opatrenia, neuviedol však jednoznačne, či tým myslí Spojené štáty americké.

Vývoj spolupráce medzi jednotlivými krajinami, resp. zoskupeniami krajín má výrazný vplyv na svetové hospodárstvo ako aj na svetové finančné trhy. Dôkazom je napríklad aktivita skupiny krajín, ktoré sú známe pod skratkou BRICS. Ide o krajiny, ktoré sa svojou činnosťou snažia vytvoriť protiváhu západnému vplyvu v globálnych inštitúciách. Expanzia skupiny v roku 2023 je príkladom rastúcej sily, ale prináša aj nové nezhody v otázkach ako je ruská invázia na Ukrajinu.

Krajiny BRICS plánujú zvýšiť svoj vplyv v globálnom poriadku a pokúšajú sa zbaviť nadvlády dolára

Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, tieto krajiny sa skrývajú pod názvom BRICS. V skratke ide o neformálne zoskupenie rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré sa snažia o to, aby zvýšili svoj vplyv v globálnej ekonomike. Skupina bola založená v roku 2009 na základe toho, že medzinárodné inštitúcie boli ovládané západnými mocnosťami a prestali slúžiť rozvojovým krajinám.

V súčasnosti sa rozrástli o ďalších päť krajín a spoločne tvoria viac ako štvrtinu globálnej ekonomiky a takmer polovicu svetovej populácie. Skupina je pripravená ovplyvňovať vojny v pásme Gazy a na Ukrajine, podobu globálneho ekonomického systému, konkurenciu medzi Čínou a západom a snahy o prechod na čistú energiu. Rok 2023 a noví členovia ako Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské Emiráty, však priniesli aj nové výzvy, medzi ktoré patrí rastúci odpor zo strany západných krajín a rozpory v rámci skupiny. Odborníci tvrdia, že to, ako sa členovia BRICS vyrovnajú s týmto napätím, rozhodne o tom či sa skupina môže stať jednotnejším a platným hlasom na globálnej hospodárskej scéne.

Čelní predstavitelia štátov BRICS sa stretávajú každoročne, pričom každá krajina má jednoročné predsedníctvo, aby stanovila priority a usporiadala summit. Všeobecne sa skupina snaží o presadzovanie týchto priorít:

• Mať väčšie zastúpenie v globálnych organizáciách.
• Koordinovať hospodársku politiku.
• Znížiť závislosť od amerického dolára.
• Vytvorenie alternatívneho finančného systému.

HDP vybraných krajín, zdroj: statista.com

Svoju silu skupina potvrdzuje aj tým, že do nej patrí krajina, ktorá má druhý najväčší nominálny HDP a to na úrovni 18,53 bilión USD. Je ňou už spomínaná Čína. Jej ekonomika zaznamenala v posledných 2 desaťročiach historický rast, čo vyvolalo u niektorých ekonómov špekulácie, že by mohla v budúcnosti predbehnúť USA, ako najväčšiu svetovú ekonomiku. K ekonomike USA sa Čína približovala posledné štyri desaťročia, kedy postupne otvorila svoju ekonomiku. Napriek tomu aj Čína čelí niektorým výzvam, ktoré spomaľujú jej rast. Ide o rýchlo starnúce obyvateľstvo, slabú dôveru spotrebiteľov, vážne zhoršenie životného prostredia ako aj kríza na trhu realít. Aj Medzinárodný menový fond znížil svoju prognózu na rast ostro sledovanej ekonomiky Číny a to až o 0,2% z predpokladaných 5% na 4,8%. V roku 2025 by sa rast čínskej ekonomiky mal spomaliť dokonca až na 4,5%. Ekonomický prepad Číny tak ohrozuje aj dynamiku celej skupiny BRICS.

Prvú päťku lídrov svetovej ekonomiky uzatvára ďalší člen skupiny BRICS – India – s HDP na úrovni 3,94 bilión USD. Z dôvodu svojej veľkej populácie má však najnižší HDP na obyvateľa. Liberalizácia indickej ekonomiky od 90. rokov 20. storočia podporila jej hospodársky rast, ale nepružná obchodná regulácia, rozšírená korupcia a pretrvávajúca chudoba predstavujú ďalšie výzvy pre jej expanziu. India je hlavným vývozcom technologických služieb a sektor služieb tvorí veľký podiel na jej ekonomickom výstupe.

V prvej desiatke najväčších ekonomík sveta má skupina BRICS ešte jedného zo svojich členov. Brazílii patrí v tomto rebríčku ôsme miesto s nominálnym HDP na úrovni 2,33 bilión USD. Ide o najväčšiu ekonomiku v Južnej Amerike, ktorá je do veľkej miery diverzifikovaná – od ťažkého priemyslu, akým je napríklad výroba lietadiel a automobilov, až po ťažbu nerastných surovín a energetických zdrojov. Krajina má tiež veľký poľnohospodársky sektor, vďaka čomu je hlavným vývozcom kávy a sójových bôbov na svete. Brazília sa takisto vymanila z ťažkej recesie v roku 2017, kedy utrpela aj množstvo korupčných škandálov na vysokej úrovni. V dôsledku týchto udalostí zaviedla sériu veľkých ekonomických reforiem, ktorých cieľom bolo obmedziť verejné výdavky a dlh, investovať do energetickej infraštruktúry, znížiť prekážky pre zahraničné investície a zlepšiť podmienky na trhu práce.

Rusku vo svetovom rebríčku ekonomík patrí až 11. miesto s HDP na úrovni 2,06 bilión USD. Napriek tomu, že sa Rusku za 30 rokov podarilo posunúť k viac trhovej ekonomike, vládne vlastníctvo a zásahy do podnikania sú stále bežné. A ako popredný vývozca ropy a plynu a aj iných nerastov, je ruská ekonomika veľmi citlivá na výkyvy svetových cien komodít. V roku 2022 Rusko spustilo inváziu proti svojmu susedovi, Ukrajine. V dôsledku tohto konania bolo zasiahnuté mnohými sankciami a inými ekonomickými trestami, ktoré značne poškodili hospodárstvo krajiny. Odvtedy rast ruskej ekonomiky ťahajú najmä výdavky vlády na zbrojársky priemysel. Zároveň klesá počet zamestnancov, keďže mnohí muži boli poslaní do bojov na Ukrajine a ďalší Rusi opustili krajinu. Napriek tomu si Rusko stále verí a chopilo sa aj tohtoročného predsedníctva skupiny BRICS. Jej summit sa konal koncom októbra v ruskej Kazani. Hlavný hostiteľ Vladimír Putin dúfa, že BRICS bude silnou protiváhou západu v globálnej politike a obchode. „Krajiny v našom združení sú v podstate hnacou silou globálneho ekonomického rastu. V dohľadnej budúcnosti bude BRICS generovať hlavný rast globálneho hrubého domáceho produktu,“ povedal Putin na obchodnom fóre BRICS v Moskve. Pomôcť by tomu mala samozrejme aj ruská ekonomika, ktorá by prekvapivo mohla tento rok vzrásť o 3,9%. Tvrdí to ruské ministerstvo hospodárstva, ktorý výrazne zvýšilo svoju pôvodnú prognózu, kedy rátalo s rastom na úrovni len 2,8%. Najnovšia prognóza prekonala aj očakávania analytikov oslovených agentúrou Reuters. Tí počítajú s tohtoročným rastom ruskej ekonomiky na úrovni 3,6%.

Na druhej strane, ako sme písali vyššie, spomínaný rast je ťahaný hlavne vojenským priemyslom a ak sa pozrieme na silu ruského rubľa, ktorý iba nedávno dosiahol nové dno, keď sa predával za 0,0084 EUR, tak z dlhodobého hľadiska Rusko vyzerá ako obor na hlinených nohách.

Zdroj: xe.com

Napriek tomu, že má skupina BRICS medzi svojimi členmi silné ekonomiky, jej potenciál a aktivity namierené proti západu môžu nadol ťahať jej zvyšní členovia, ktorým sa z ekonomického hľadiska až tak nedarí. Saudská Arábia má HDP na úrovni 1,11 bilión USD a nachádza sa na 19. mieste vo svetovom meradle. Zvyšných 5 krajín sa do rebríčka najväčších ekonomík sveta tiež nezmestilo, čiže tvoria jej slabší článok.

Krajiny EÚ čaká postupné oživenie, odborníci však dvíhajú varovný prst pre zaostávanie EÚ za USA a inými krajinami

Hlavným hospodárskym motorom EÚ je jednotný trh. Umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, peňazí a osôb. EÚ sa snaží rozšíriť ho aj na iné oblasti, ako sú trhy s energiami, kapitálom a vedomosťami tak, aby mohli obyvatelia Európy čo najviac ťažiť aj z týchto zdrojov. Na rozdiel od skupiny BRICS sa opiera o pevné a oficiálne platné stanovy. EÚ, ako ju dnes poznáme, má svoje korene v niekoľkých zmluvách podpísaných v reakcii na následky druhej svetovej vojny. Počas svojej dlhoročnej histórie zažilo 27 krajín EÚ lepšie aj horšie obdobia. Momentálne to vyzerá tak, že po dlhšej a rozsiahlej stagnácii svitá EÚ na lepšie časy. V prvom štvrťroku tohto roka sa totiž rast hospodárstva členských štátov ako celku obnovil. Ako sa predpokladalo na jar, expanzia pokračovala tlmeným, no stabilným tempom počas druhého a tretieho štvrťroka, a to aj napriek ďalšiemu zmierneniu inflačných tlakov. Medzinárodný menový fond predpokladá rast krajín Eurozóny na úrovni 0,8% a krajín EÚ na úrovni 0,9%. Európska komisia očakáva, že rast v EÚ sa v roku 2025 zvýši na 1,5%, keďže spotreba krajín zaraďuje na vyššiu rýchlosť. Ekonómovia upozorňujú, že bez výrazného zvýšenia investícií – najmä do infraštruktúry a zelených technológií – hrozí Európe ďalšie zaostávanie v globálnej ekonomike. Zatiaľ čo sa očakáva, že Taliansko bude ťažiť z plánu obnovy a odolnosti financovaného z EÚ, Nemecko čelí kombinovaným tlakom fiškálnej konsolidácie a prudkému poklesu cien nehnuteľností, pričom sa očakáva, že obe tieto situácie utlmia jeho hospodársku výkonnosť. Na rozdiel od toho sa predpokladá, že Francúzsko si v rokoch 2024 aj 2025 udrží stabilný rast na úrovni 1,1%, hoci prognóza na rok 2025 bola mierne znížená o 0,2%. Španielsko vyniká ako najlepšia krajina z top 4 podľa veľkosti HDP – jeho prognóza rastu na rok 2024 bola upravená o 0,5% na 2,7% a v roku 2025 sa očakáva stabilný rast o 2,9%.

Napriek tomu si Nemecko stále drží poprednú pozíciu a potvrdzuje, že patrí k najväčším ekonomikám na svete. Z hľadiska výšky HDP na úrovni 4,59 bilión USD je treťou najväčšou svetovou ekonomickou veľmocou a samozrejme je najväčšou európskou ekonomikou.  Krajina je popredným vývozcom vozidiel, strojov, chemikálií a iného priemyselného tovaru a má vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Nemecko však čelí niektorým demografickým výzvam, ktoré majú priamy vplyv na jej hospodársky rast. Ide o nízku pôrodnosť, ktorá sťažuje nahradenie starnúcej pracovnej sily a vysoká miera prisťahovalcov, ktorá do vysokej miery zaťažuje nemecký systém sociálneho zabezpečenia.

Pozícia EÚ ako celku je ohrozená vývojom ekonomík aj jej ďalších členov. Francúzsko s HDP 3,13 bilión USD je v rebríčku najväčších ekonomík sveta až na 7. mieste. Popredným miestam sa vzďaľujú aj ďalšie krajiny. Taliansko je na 9. mieste s HDP vo výške 2,33 bilión USD, Španielsko je až na 15. mieste s HDP 1,65 bilión USD a Holandsko obsadilo 17. pozíciu s HDP na úrovni, ktorá ešte prekonala bilión USD – 1,14 bilión USD. Do Top 25 najväčších svetových ekonomík sa zmestilo ešte Poľsko s HDP vo výške 844,62 mld. USD, Belgicko s HDP 655,19 mld. USD a Švédsko s HDP vo výške 623,05 mld. USD.

Ekonomika USA rástla za posledné roky rýchlejšie, ako sa predpokladalo

Z hľadiska HDP je ekonomika Spojených štátov amerických jednoznačným svetovým lídrom. Začiatkom roku 2024 bol ich nominálny HDP na úrovni 28,78 biliónov USD, čo predstavovalo jeho medziročný nárast o 2,7%. Amerika svojmu svetovému prvenstvu vďačí najmä sektoru služieb ekonomiky, ktorý zahŕňa financie, nehnuteľnosti, poisťovníctvo, odborné a obchodné služby ako aj zdravotníctvo. Spojené štáty majú otvorenú ekonomiku, ktorá umožňuje flexibilné obchodné investície a priame zahraničné investície v krajine. Je v mnohých priemyselných odvetviach na čele technológií, no naopak čelí rastúcim hrozbám v podobe ekonomickej nerovnosti, rastúcich nákladov na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie, ako aj neustále zhoršujúcej sa infraštruktúry.

Situáciu v Spojených štátoch amerických najvýraznejšie ovplyvnili voľby prezidenta, ktoré sa konali len prednedávnom. Po druhýkrát sa prezidentom USA stal Donald Trump, ktorý sa do Bieleho domu vracia po prestávke, ktorá trvala jedno volebné obdobie. Vtedy ho z prezidentského kresla zosadil dosluhujúci prezident Biden. Dnes je však všetko inak a vracia sa Trumpová staro-nová politika, ktorú stavia na štyroch oporných bodoch. Po prvé zavádzaním ciel na obchodných partnerov, čím chce docieliť, aby obchodní partneri presunuli časť svojich výrobných kapacít na americký kontinent a zároveň nakupovali viac amerických tovarov. Druhý a zároveň aj tretí bod je postavený na znížení daní zo zisku a zároveň znížení byrokracie, čím by sa viacerým podnikom významne rozviazali ruky pri firemných akvizíciách a upevňovaní si svojich dominantných pozícií. Posledný bod Trumpovej politiky je postavený na deportácií ilegálnych migrantov,  ktorých je v USA podľa odhadov viac ako 14 miliónov. Aj keď na prvý pohľad to vyzerá tak, že Ameriku čakajú už iba zlaté časy, viacerí ekonómovia tvrdia, že výsledný efekt vplyvu na jej hospodárstvo, ako aj akciové trhy, nemusí byť úplne jednoznačný. Napriek tomu MMF aktualizoval svoju prognózu rastu ekonomiky USA pre rok 2024 na 2,8%, čo je nárast o 0,2% oproti júlovému odhadu. Táto revízia smerom nahor odráža vysoké spotrebiteľské výdavky a silné obchodné investície, ktoré naďalej poháňajú americkú ekonomiku. Prognóza na rok 2025 bola tiež zvýšená na 2,2%, čo predstavuje nárast o 0,3% oproti predchádzajúcim predpovediam.

V našom článku sme pre vás zhrnuli všetky aktuálne fakty, aby ste si mohli odpovedať na otázku či a kedy predbehnú krajiny BRICS ekonomiky EÚ a USA? Svoju rolu zohrá veľa faktorov, či už interných alebo externých, no v každom prípade sa tejto téme budeme na našom blogu venovať aj v budúcnosti, takže si aktivujte odber, aby vám nič neušlo.