Slovensko nie je ani zďaleka jediná krajina, ktorej verejné financie nie sú z dlhodobého hľadiska udržateľné. Ak budeme úprimní, fiškálne zodpovedné krajiny sú v posledných rokoch skôr výnimkou a narastajúce verejné dlhy začnú skôr či neskôr spôsobovať výrazné problémy. Pojmy ako udržateľné verejné financie, Maastrichtské kritériá alebo primárny prebytok sú väčšinou z ríše fantázie. O vyrovnanom rozpočte sa nemá zmysel ani baviť.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Medzi fiškálne nezodpovedné krajiny ako Slovensko už dlhodobo patrí aj Francúzsko. Francúzsko už päť dekád nemalo vyrovnaný rozpočet. Aktuálny deficit na rok 2024 dosiahne 6,2% HDP a ekonomika narastie len o 1,1%. Je to síce veľké zjednodušenie, ale francúzska vláda cez veľký fiškálny stimul, čím deficitné hospodárenie je, zabezpečí len takýto anemický rast. Ale to je samozrejme problém viacerých krajín. Dlh Francúzska prekoná tento rok podľa odhadov 112% HDP, pričom EU od nás vyžaduje mať dlh pod kontrolou a nepresiahnuť úroveň 60% HDP. Môžeme o tomto pravidle diskutovať ako o zastaralom pre súčasný svet predĺžených ekonomík. Každopádne štrukturálne problémy európskej ekonomiky a samozrejme aj Francúzska, neumožnia tejto krajine z vysokého dlhu jednoducho vyrásť a deficity výrazne prevyšujúce 3% HDP k veľkej dlhovej záťaži pridávajú ďalšie závažia.

Politický vývoj vo Francúzsku za posledné mesiace rovnako nepomáha k riešeniu tejto situácie. Predčasné voľby nepriniesli žiadneho víťaza a v krajine vládne vláda Michela Barniera bez väčšiny v parlamente, len s tichou podporou viacerých politických strán. Premiér Barnier prišiel tento týždeň s návrhom rozpočtu na rok 2025 s cieľom slabej, ale aspoň nejakej fiškálnej konsolidácie, ktorá by stlačila deficit na úroveň 5% HDP. Barnier predložil rozpočet s opatreniami za 60 miliárd EUR v podobe vyšších daní a rozpočtových škrtov. Tento plán narazil na tvrdý odpor v strane FN a v jej líderke Marine Le Pen, ktorá sa vyhráža potopením Barnierovej vlády, ak rozpočet prejde v tejto podobe.

Reakcia finančných trhov nenechala na seba dlho čakať. Dlhopisoví investori vidia v aktuálnom dianí vyššie riziko a začali požadovať za držanie francúzskych dlhopisov vyššiu rizikovú prirážku oproti nemeckým dlhopisom. Táto riziková prémia dosiahla svoje 12-ročné maximum 0,9% a výnos na 10-ročných dlhopisoch Francúzska prekonal 3%, čím preskočil výnos gréckych dlhopisov. Vyššie úroky platí už len Taliansko a samozrejme Slovensko. Jemné prepady zaznamenali aj akcie francúzskych spoločností. Akciový index CAC40 stratil tento týždeň 1,3%. Fiškálna situácia vo Francúzsku je zlá, no ani zďaleka sa nedá prirovnávať k situácii v Grécku v čase vrcholiacej dlhovej krízy. Francúzsko je oveľa väčšia ekonomika ako Grécko s výrazne silnejším a diverzifikovanejším hospodárstvom a väčšou populáciou, ktorá dáva krajine viac manévrovacieho priestoru.

Každopádne, zdvihnutý prst od finančných trhov, ktoré vidia vo fiškálnej nezodpovednosti Francúzska problém, by mal vzbudiť záujem kompetentných predstaviteľov politickej scény a dotlačiť ich k riešeniu dlhodobo zanedbávaného problému s vysokými deficitmi. Ak sa to Francúzsku aj podarí (o čom pochybujem), pred jeho vládou, ale aj ostatnými európskymi partnermi stojí ďalší a oveľa komplexnejší problém – štrukturálne zaostávanie ekonomiky Eurozóny oproti USA a Číne, ktoré limituje možnosti vyrásť ekonomikám Eurozóny z dlhového marazmu.

Michal Ďurica
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora