Európska únia je dlhodobo považovaná za lídra zelenej transformácie. Zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035 mal byť symbolom tejto ambície, a jasným signálom, že éra benzínu a nafty sa v Európe končí. Najnovší vývoj však ukazuje, že realita automobilového trhu, výroby a spotrebiteľského správania nekorešpondujú s politickými cieľmi stanovené Bruselom. Európska komisia v rámci nového balíka opatrení pre automobilový sektor mení absolútny cieľ nulových emisií na emisný cieľ. Po novom je cieľ od roku 2035 dosiahnuť 90-percentné zníženie emisií oxidu uhličitého v porovnaní s referenčným rokom 2021. Zvyšných 10% majú výrobcovia kompenzovať použitím nízko uhlíkových materiálov. Prakticky to znamená, že úplný zákaz spaľovacích motorov sa mení na flexibilnejší rámec, ktorý ponecháva priestor aj pre plug-in hybridy či vozidlá s malými spaľovacími motormi, pokiaľ sa zmestia do emisného limitu.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Toto rozhodnutie prichádza v čase, keď európsky automobilový sektor čelí kombinácii tlakov, aké nezažil celé dekády. Elektromobily si vyžadujú masívne investície do batérií, výrobných liniek a dodávateľských reťazcov, no ich marže sú stále nižšie než pri tradičných vozidlách. Dopyt po elektrických autách síce rastie, ale oveľa pomalším tempom, než si regulátori naplánovali, a v mnohých krajinách je výrazne závislý od dotácií. Samostatným problémom je nabíjacia infraštruktúra, ktorá mimo urbanizovaných oblasti zaostáva. V oblasti infraštruktúry je jasným víťazom Čína, ktorá nebuduje elektromobilitu cez regulácie, ale cez infraštruktúru, koordináciu a masívne investície. Nabíjacia sieť tam rastie paralelne s predajom vozidiel, nie dodatočne. Európa naopak tlačila na elektrifikáciu rýchlejšie, než vytvorila podmienky, ktoré by ju urobili pre bežného spotrebiteľa pohodlnou a dostupnou.

Nie je preto prekvapením, že na zmenu legislatívy tlačili nielen samotné automobilky ale aj vlády krajín, kde je automobilový priemysel kľúčovým pilierom ekonomiky. V hre nie sú len zisky firiem, ale aj zamestnanosť. Automobilový sektor v Európskej únii priamo či nepriamo zamestnáva viac než trinásť miliónov ľudí, pričom tvorí približne 7 % HDP EÚ. Zároveň je lídrom v inováciách, keďže predstavuje až 30 % súkromných investícií do výskumu a vývoja v EÚ. V krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska, ide o chrbticu priemyslu. V slovenskej ekonomike je na automobilový sektor naviazaných približne 240-tisíc pracovných miest a takmer polovica priemyselných tržieb.

Makroekonomické prostredie pritom automobilkám dlhodobo nepraje. Európsky index výrobných manažérov (PMI) sa na konci roka 2025 pohybuje pod hranicou 50 bodov, čo signalizuje kontrakciu. Najslabší vývoj vidíme v Nemecku, teda v krajine, ktorá bola desaťročia motorom európskej priemyselnej výroby. Zamestnanosť v automobilovom priemysle klesá a dochádza k štrukturálnemu presunu pracovníkov z priemyslu do IT sektora. Objednávky nových vozidiel klesajú a koncerny čelia rastúcim vstupným nákladom, ktoré len s ťažkosťami prenášajú na spotrebiteľov. Aj samotné ceny áut sú skôr príbehom ponuky, nie prehriateho dopytu. Od roku 2021 rástli najmä v dôsledku narušených dodávateľských reťazcov, nedostatku čipov a energetických šokov. Keď výrobcovia neboli schopní dodávať nové vozidlá v dostatočnom množstve, tlak sa preniesol aj na sekundárny trh, kde rástli ceny jazdených áut. Tento vývoj potvrdzuje, že problémy sektora sú štrukturálne a výrobné, nie spotrebiteľské.

Finančné trhy túto neistotu odrážajú už dlhší čas. Akcie európskych automobiliek sa síce v posledných mesiacoch odrazili od miním, no ich výkonnosť zostáva naprieč titulmi nerovnomerná. Akcie Volkswagenu či BMW si od začiatku roka pripísali 14% respektíve 17% zatiaľ čo, Mercedes-Benz približne o 10%. Na opačnej strane spektra sú značky ako Renault alebo Aston Martin, ktoré sú od začiatku roka hlboko v mínuse. Stellantis sa síce krátkodobo zotavil, no v celoročnom pohľade zostáva v strate na úrovni okolo 20%. Ferrari, ako líder prémiového segmentu, vstúpilo do roka s výraznou silou, no po zverejnení nových strategických cieľov a oznámení o plánovanej výrobe elektromobilov nasledoval prudký pokles ceny akcií. Dlhodobým víťazom v zelenej transformácií zostávajú firmy zabezpečujúce infraštruktúru a dodávatelia batérií.

Celý posun tak možno čítať ako pokus o rovnováhu. Európa nemení svoj dlhodobý cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, mení však tempo a nástroje, ktorými sa k nemu chce dostať. Tvrdý zákaz nahrádza technologická neutralita, ktorá má dať priemyslu čas prispôsobiť sa bez toho, aby sa podkopala jeho konkurencieschopnosť. Práve tu sa príbeh uzatvára. Zákaz spaľovacích motorov mal byť jasným politickým signálom. Jeho zmiernenie je zas signálom trhu. Európska únia tým priznáva, že transformácia automobilového sektora nie je len o cieľoch, ale o načasovaní, infraštruktúre a návratnosti kapitálu. A práve tempo, nie samotný smer, rozhodne o tom, či bude zelená transformácia pre Európu priemyselným úspechom alebo stratou konkurencieschopnosti.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.