Vojny sa málokedy vyvíjajú podľa plánov tých, ktorí ich začínajú. Americko-izraelský úder na Irán nie je výnimkou. Washington predpokladal rýchlu operáciu s obmedzenými ekonomickými následkami. Irán odpovedal zatvorením Hormuzského prielivu a globálna ekonomika pocítila úder takmer okamžite. Ropa, zemný plyn aj uhlie vyskočili na úrovne, ktoré pripomínajú najznámejšie energetické krízy minulého storočia.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Podľa viacerých zdrojov Biely dom a Pentagón počas plánovania operácie voči Iránu výrazne podcenili ochotu Iránu prieliv uzavrieť. Predpoklad bol jednoduchý: blokovanie Hormuzského prielivu by Irán poškodilo viac ako Spojené štáty. Irán tento predpoklad vyvrátil. Nový iránsky najvyšší vodca Mojtaba Chameneí vyhlásil, že prieliv zostane uzavretý ako nástroj tlaku. Teherán predložil vlastné podmienky prímeria vrátane požiadavky na suverenitu nad samotným prielivom. Washington odpovedal mierovým rámcom doručeným cez pakistanského sprostredkovateľa. Keď Trump požiadal spojencov o vojenskú pomoc pri otvorení prielivu, odpoveď bola chladná. Nemecko a Francúzsko odkázali, že toto nie je ich vojna. Japonsko a Austrália odmietli účasť na operácii v súčasnom kontexte. Reakcia Bieleho domu bola rázna. Trump nazval NATO papierovým tigrom, pričom apeloval na fakt, že Ázia a Európa potrebujú prieliv viac než Spojené štáty.

Reakcia trhov bola okamžitá. Ropa Brent prekonala hranicu 107 USD/barel a americká WTI sa pohybuje tesne pod 95 USD/barel. Za menej ako mesiac si oba benchmarky pripísali viac ako 50%. Šéf Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol prirovnal situáciu k ropným krízam sedemdesiatych rokov a energetickému otrasu po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 dohromady. Nejde o bežnú geopolitickú turbulenciu, ale o šok, ktorý môže významne zmeniť zaužívané prepravné trasy. Saúdská Arábia aktivovala záchranný plán, na ktorý čakala od osemdesiatych rokov. Ropovod Východ–Západ začal prečerpávať ropu k prístavu Yanbu na Červenom mori, mimo dosahu blokovaného prielivu. Problémom zostáva jednoduchá matematika. Všetky alternatívne trasy dokopy dokážu prepraviť najviac štyri milióny barelov denne. Hormuz pred konfliktom zabezpečoval dvadsať miliónov. Šestnásť miliónov barelov denne teda jednoducho nemá ľudovo povedané kudy tiecť.

Za pozornosť stojí jeden detail, ktorý sa v správach často stráca. Burzové ceny ropy a reálne ceny fyzických dodávok sa čoraz viac rozchádzajú. Inými slovami, to čo vidíme na obrazovkách obchodníkov, nezodpovedá tomu čo skutočne platia rafinérie, dopravcovia a nakoniec aj samotní spotrebitelia. Kým termínové kontrakty sú čiastočne tlmené uvoľňovaním strategických rezerv, skutočné ceny fyzických barelov rastú rýchlejšie. Analytici pritom upozorňujú, že Irán ani nemusí prieliv úplne blokovať. Stačí, ak pravidelne útočí na tankery alebo dáva najavo, že to urobiť vie. Poistenie jedného tankera vyskočilo na úrovne, ktoré sa priamo premietajú do ceny každého prepravovaného barelu. Letecký petrolej prekonáva dvesto dolárov za barel, európske aerolínie prenášajú náklady na cestujúcich. Washington sa pokúša brzdiť rast všetkými dostupnými nástrojmi, no analytici upozorňujú, že tento arzenál sa blíži k vyčerpaniu.

Ropa však nie je jediná komodita, ktorá sa ocitla pod tlakom. Európsky zemný plyn vyskočil z úrovní okolo 30 EUR/MWh na viac ako 55 EUR/MWh. Ázia zásobuje svoje terminály v núdzovom režime, keďže väčšina dováženého plynu je momentálne zaseknutá v Perzskom zálive. Šéf ropnej spoločnosti Shell odhaduje, že fyzický nedostatok plynu sa môže z Ázie rozšíriť do Európy už budúci mesiac. Prehliadnutou kapitolou aktuálnej krízy je tepelné uhlie. Rozvojové krajiny ako India, Pakistan či Vietnam prechádzajú obdobím prudkého priemyselného rastu. Ich elektrárne sú z veľkej časti závislé na uhlí, no dopĺňali ich ropou a zemným plynom dovážanými cez Hormuzský prieliv. Keď tieto dodávky vypadli, dopyt po uhlí prudko vzrástol čo zvýšilo aj jeho cenu. Ázijský benchmark Newcastle Coal tak prekonal hranicu 130 USD/t, čo predstavuje najvyššiu cenu za viac ako rok.

Vojna, ktorá mala byť krátka, kladie dlhé otázky. Nie len o cene ropy, ale o tom, ako krehko je postavený globálny energetický systém na predpoklade, že prieliv bude vždy otvorený. Paradoxom zostáva, že Washington dnes vynakladá obrovské diplomatické a vojenské úsilie na otvorenie prielivu, ktorý bol otvorený ešte pred začiatkom tejto vojny.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.