Predchádzajúci týždeň zaznamenal akciový index SP500 historický míľnik keď dosiahol psychologickú hranicu 4,000 bodov, čím si pripísal od začiatku roka výkonnosť takmer 7% v dolárovom vyjadrení. Pre porovnanie s inými americkými indexmi (Dow Jones: +8,3%, Nasdaq: +4,6%) môžeme konštatovať, že začiatok roka je pre americké akcie veľmi prajný a to vzhľadom aj na historické obdobia. Z pohľadu sektorovej orientácie, sa najviac darilo doteraz menej preferovaným sektorom ako napríklad technológiám, poprípade komunikačným službám, a naopak zaostávali defenzívne sektory ako zdravotníctvo a bežné statky. Zaujímavé prepojenie bolo vidieť na trhu amerických štátnych dlhopisov, kam sa po krátkej pauze opäť vrátili kupujúci, čím sa výnos na desaťročnom štátnom dlhopise dostal na hranicu 1,68%. Pre pripomenutie, keď ceny dlhopisov rastú, ich výnosy klesajú.

Za zmienku stojí aj predstavenie veľkého investičného plánu vo výške 2,25 miliárd dolárov, ktorý sa má primárne zamerať na infraštruktúrne projekty ako odpoveď USA na obrovskú expanziu Číny. Aby si každý dokázal urobiť vlastný úsudok ohľadom veľkosti deficitu infraštruktúrnych projektov USA oproti Číne, tak podľa údajov v štúdii Billa Gatesa, za posledných 100 rokov končiac rokom 2000, USA vyprodukovalo približne 4,5 miliárd ton cementu. Na druhú stranu, spotreba Číny je niečo viac ako 2,2 miliárd ton cementu ročne. Aj preto sa na prvý pohľad megalomanská investícia javí skôr ako dobiehanie zameškaného investičného dlhu, a nie ako očakávaná expanzia nových projektov.

Financovanie investičného plánu sa má uskutočniť formou vyšších korporátnych daní, ktoré sa majú navýšiť zo súčasných 21% na 28%. Dostávame sa do bodu, keď expanzívna fiškálna politika USA je stále podporovaná expanzívnou monetárnou politikou. Zatiaľ čo tieto dva efekty sú pre budúci vývoj akcií a cien komodít pozitívne, vyššie korporátne dane majú naopak negatívny efekt. Pre mnohých investorov sa naskytá otázka, do akej miery sa súčasné stimuly pretavia do vyššej inflácie, aký to bude mať vplyv na úrokové miery a pozíciu dolára ako rezervnej meny v strednodobom horizonte. Vyzerá to tak, že na rozuzlenie tejto trhovej hádanky si budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Ak by som mal použiť výrokovú logiku Petra Lyncha tak každý, kto dokáže odhadnúť vývoj úrokových sadzieb dvakrát po sebe, bude z neho milionár. Pretože na svete nie je veľa milionárov, dá sa predpokladať, že nie každý dokáže odhadovať budúci vývoj úrokových sadzieb. My v IAD sa ani o odhadovanie vývoja úrokových sadzieb nesnažíme. Práve naopak, naše fondy sú prispôsobené a spravované tak, aby dokázali generovať výnos v každej situácií a naše výsledky v strednodobom horizonte by mali byť toho príkladom.

Roman Vitásek, CFA

Portfólio manažér, IAD Investments