Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA malo priniesť viac právnej istoty do obchodnej politiky. Prezident už nemôže uvaľovať plošné globálne clá cez zákon o mimoriadnych ekonomických právomociach čo trhy najskôr čítali ako obmedzenie exekutívnej flexibility. Zdalo sa, že sa vraciame k jasnejšiemu ústavnému rámcu, v ktorom clá nie sú okamžitým politickým nástrojom, ale výsledkom zákonného procesu. Úľava však trvala len krátko. Prezident Donald Trump následne oznámil nové globálne clá, najskôr vo výške 10 % a krátko nato 15 %, tentoraz opretý o iný právny základ. Formálne sa zmenil nástroj, nie však smer. Pôvodný režim cez zákon o medzinárodných mimoriadnych ekonomických právomociach (IEEPA) bol rýchly, široký, no právne zraniteľný. Nový režim je fragmentovaný a viacvrstvový – namiesto jedného širokého nástroja využíva kombináciu dočasných opatrení, sektorových zásahov a ciel voči konkrétnym krajinám. Je právne odolnejší, no administratívne náročnejší. Pre ekonomiku to však neznamená zmiernenie tlaku, ale iba presmerovanie obchodnej ofenzívy inou cestou. Administratíva má stále k dispozícii clá z dôvodu národnej bezpečnosti, sektorové ochranné opatrenia či cielené kroky voči konkrétnym krajinám.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Pravdepodobnejší než návrat plošného globálneho režimu je postupná sektorová eskalácia. Národná bezpečnosť je široko interpretovateľný pojem a môže sa rozšíriť na strategické vstupy ako polovodiče, kritické minerály, či energetickú infraštruktúru. Ochranné opatrenia zas umožňujú dočasne chrániť konkrétne odvetvia pri náhlom náraste dovozu. Politicky ide o flexibilný rámec, ktorý umožňuje cieliť na citlivé segmenty bez potreby komplexnej legislatívy. Pre trhy to znamenalo návrat neistoty. Americké indexy reagovali okamžite. Dow Jones Industrial Average klesol o 1,7 %, čo predstavovalo stratu viac než 820 bodov. Širší index S&P 500 oslabil o 1 % a technologický Nasdaq Composite o 1,1 %. V Európe sa tlak preniesol na exportne orientované trhy – nemecký DAX odpísal približne 1,4 % , zatiaľ čo v Ázii reagoval japonský Nikkei 225 poklesom o zhruba 1,3 %.

Najväčší tlak pocítil technologický sektor, najmä softvérové spoločnosti a firmy naviazané na umelú inteligenciu. Naopak, defenzívne odvetvia, ako verejné služby, energetická infraštruktúra a zdravotníctvo boli relatívne stabilnejšie. Kapitál sa logicky presúval do bezpečných prístavov, pričom zlato vzrástlo takmer o 3 %. Trh tým vyslal dôležitý signál – problémom nie je výška samotných ciel, ale pravidelnosť ich režimu. Z ekonomického pohľadu sa clá správajú ako dodatočná daň. Pôvodné opatrenia by podľa odhadov znamenali nárast federálnych príjmov približne o 171 miliárd dolárov. Po zásahu súdu a prechode na iné právne základy sa efekt znižuje na približne 79 miliárd dolárov. Časť nákladov sa prenáša na zahraničných výrobcov, no významná časť dopadá na amerických spotrebiteľov a firmy. Odhady hovoria o ročnom dopade v stovkách až vyše tisíc dolároch na domácnosť.

Najzraniteľnejšie ostávajú odvetvia s rozvetvenými dodávateľskými reťazcami, kde sa každý zásah násobí naprieč viacerými krajinami. Typickým príkladom je automobilový priemysel prepojený s Nemeckom a výrazne aj so Slovenskom. V tomto segmente sa každé clo prenáša naprieč celým reťazcom a postupne sa kumuluje v nákladoch výrobcov aj subdodávateľov. Podobne citlivé sú aj polovodiče, ktoré dnes nepredstavujú len samostatný sektor, ale základ celého ekosystému umelej inteligencie. NVIDIA či AMD stoja na začiatku reťazca, no ich vývoj sa premieta aj do gigantov ako Microsoft, Alphabet či Meta, ktoré investujú miliardy do dátových centier a AI infraštruktúry. Práve tieto tituly dnes ťahajú kapitalizačne vážený S&P 500. Ak by sa clá rozšírili na strategické technologické vstupy, tlak by sa nemusel zastaviť pri výrobcoch čipov, ale mohol by sa preniesť na celý technologický segment, ktorý je motorom rastu indexu.

Na začiatku sa zdalo, že rozhodnutie Najvyššieho súdu prinesie viac právnej istoty a menej priestoru pre rýchle obchodné zásahy. Realita však ukázala, že clá nezmizli, len zmenili podobu. Pre Európsku úniu je pritom najväčším problémom práve nestabilita. Firmy dokážu fungovať aj s vyšším clom, ak je predvídateľné, no ťažšie sa plánuje v prostredí, kde sa právny základ mení a dohody sa pozastavujú. Aj preto bola ratifikácia obchodnej dohody s USA zastavená, kým nebude jasné, aké pravidlá budú platiť.

Rozhodnutie súdu tak neukončilo éru colnej neistoty, iba ju presmerovalo do novej fázy. Pre trhy dnes nie je kľúčové, či clo predstavuje 10 % alebo 15 %, ale či sa o niekoľko mesiacov nezmení jeho rozsah, zameranie alebo právny základ. Paradoxne, zrušenie plošných ciel môže byť z pohľadu investorov menej upokojujúce než ich existencia, ak prináša menej predvídateľnosti. V globálnom obchode je totiž stabilita často cennejšia než samotná výška sadzby.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.