V januári boli japonské trhy považované za prehliadnutú hviezdu globálnych trhov. O necelé 2 mesiace neskôr index Nikkei 225 vykázal najhoršiu mesačnú stratu od roku 2008. Medzi týmito dvoma vetami leží jeden uzavretý prieliv a jeho dôsledky, ktoré Ázia pociťuje oveľa bolestivejšie než zvyšok sveta.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Cez Hormuzský prieliv preteká 84% ropy a 83% skvapalneného zemného plynu mierených do Ázie. Čína z toho odoberá takmer 38%. Japonsko 11%, Južná Kórea 12%. Pre Spojené štáty sú to čísla zo štatistík. Pre tieto krajiny je to každodenná realita. Japonsko pokrýva takmer 90% svojej celkovej energetickej spotreby z dovážaných fosílnych palív. Európa a Spojené štáty majú diverzifikovanejšie dodávateľské reťazce a vyššie zásoby. Ázia nie. Rastúce ceny ropy sa tu premietajú priamo do nákladov na výrobu, dopravu aj potraviny. Osobitnou kapitolou je hélium. Katar je jeho druhým najväčším producentom na svete a táto surovina je kľúčová pre výrobu polovodičov. Jeho nedostatok sa už prejavuje v technologickom priemysle a zasiahol práve tých výrobcov čipov, na ktorých sú ázijské trhy najviac závislé.

Na úrovni akciových trhov si každý trh tento šok odžil inak, no dôvod je u všetkých rovnaký. Juhokórejský KOSPI vstupoval do konfliktu z historických maxím ako jeden z najvýkonnejších trhov na svete. Kórea je krajina, ktorá dováža takmer všetku svoju ropu a je zároveň hlboko závislá na vývoze technológií. Keď vyskočili ceny energií a zasiahli marže výrobcov, investori predávali rýchlo a bez milosti. Za posledný mesiac KOSPI stratil viac ako 16% a burza musela obchodovanie dvakrát prerušiť. Samsung klesol od začiatku konfliktu o viac ako 20%, aby minulú stredu v 1 deň vyskočil o 13%, čo bol najväčší denný skok od roku 2001. Japonský Nikkei poklesol za mesiac takmer o 10%. Jeho príbeh je iný. Trh bol pred konfliktom poháňaný vlnou zahraničného kapitálu, ktorý vsadil na fiškálny optimizmus novozvolenej premiérky Takaichi. Keď prišla kríza, tí istí investori začali pozície rovnako rýchlo uzatvárať. Hongkonský Hang Seng stratil za mesiac viac ako 3,5% a je od začiatku roka ako jediný z regiónu v mínuse. To nie je len dôsledok konfliktu, ale aj dlhodobejšej neistoty okolo čínskeho hospodárskeho výhľadu, ktorá tu zostáva. Austrálsky ASX 200 je zaujímavou výnimkou. Austrália je vývozca surovín a mohla by z vyšších cien ropy profitovať. Napriek tomu klesol o viac ako 5,5%. Globálne obavy z recesie a spomalenia dopytu boli silnejšie ako akýkoľvek benefit z vyšších cien komodít.

Kľúčovou otázkou dnes nie je kedy vojna skončí, ale kedy sa prieliv znovu otvorí. Sú to dve rôzne veci a Washington si to pomaly začína uvedomovať. Rétorika z Bieleho domu zostáva nejasná a nepredvídateľná. Prezident Trump vo svojom štvrtkovom prejave vyzval na ďalšiu eskaláciu a pohrozil, že Irán pošle späť do doby kamennej. Ropa reagovala okamžite. Americký benchmark WTI vyskočil o 10% na viac ako 110 dolárov za barel, medzinárodný Brent o 6% na viac ako 107 dolárov. Od začiatku konfliktu Brent celkovo vzrástol o 50%. Práve preto zaujal trhy signál z opačného smeru. Irán oznámil, že spolu s Ománom pripravuje protokol o správe lodnej dopravy cez prieliv. Indexy naprieč svetom straty najprv vymazali, no vzápätí sa dostali opäť do mínusu. Prieliv zostáva zatvorený a trhy to vedia.

Každý región v tejto kríze platí iný účet. Americké a európske domácnosti ho pociťujú na cenách nafty a benzínu, podniky zas na cenách za zemný plyn. Ázia je však zasiahnutá naprieč celou ekonomikou naraz. Japonský spotrebiteľ platí viac za benzín aj za instantné rezance, pretože ropa vstupuje do výroby takmer všetkého. Kórejský výrobca čipov bojuje s drahou energiou aj s nedostatkom hélia. Austrálsky exportér surovín inkasuje síce vyššie ceny, no zároveň sleduje, ako jeho najväčší odberateľ v Ázii spomaľuje. Niet sektoru, ktorého by sa táto kríza nedotkla. Práve preto je diverzifikácia naprieč regiónmi a sektormi v takomto prostredí jedinou rozumnou odpoveďou na neistotu.

V januári sme písali o optimizme, ktorý poháňal japonský trh k rekordným hodnotám. Dnes je ten optimizmus zahalený dymom krízy, ktorú nikto v regióne nespôsobil, no všetci v ňom ju platia. Záblesky nádeje prichádzajú a odchádzajú v priebehu hodín. Hormuzský prieliv zostáva uzavretý. Kým sa to nezmení, ázijské trhy budú tancovať na tóny, ktoré skladá niekto iný.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.