Európa sa nachádza v období zásadných bezpečnostných a ekonomických zmien. Geopolitické napätie a neistota ohľadom transatlantických vzťahov nútia členské štáty EÚ prehodnocovať svoje výdavky na obranu, čo má priamy dopad na akciové trhy aj investičné stratégie. Práve v tomto kontexte prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila ambiciózny plán na posilnenie európskeho obranného priemyslu s cieľom zvýšiť jeho armádne schopnosti. Nový plán, pomenovaný ReArm Europe, by mohol mobilizovať až 800 miliárd eur, čím by sa zásadne posilnila európska vojenská infraštruktúra. Tento oznam prišiel krátko po tom, čo Washington oznámil úplné zastavenie všetkej vojenskej pomoci Ukrajine, len pár dní po ostrej výmene názorov medzi D. Trumpom a V. Zelenským v Bielom dome.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Súčasťou plánu von der Leyenovej je pozastavenie prísnych rozpočtových pravidiel, čo umožní členským štátom zvýšiť výdavky na obranu bez aktivovania procedúry nadmerného deficitu. Tento mechanizmus doteraz nútil vlády znižovať úroveň deficitu v prípade, že prekročili hranicu 3 % HDP. Ak by členské štáty zvýšili svoje obranné výdavky o 1,5 % HDP, mohli by takto vyčleniť takmer 650 miliárd eur na obranu počas štyroch rokov bez okamžitého porušenia rozpočtových pravidiel. Okrem toho Komisia plánuje poskytnúť 150 miliárd eur vo forme pôžičiek pre vlády EÚ na zabezpečenie komplexnej obrany pre členské krajiny.

Tento vývoj sa odzrkadlil aj na akciovom trhu. Európske zbrojárske spoločnosti od začiatku roka zaznamenali prudký rast a dosiahli historické maximá. Napríklad talianska zbrojovka Leonardo vzrástla o 77 %, Rheinmetall AG o viac ako 90 %, BAE Systems o 41 %, Hensoldt AG  o takmer 100 %. Naopak, americké zbrojárske firmy čelia od začiatku roka poklesu – akcie Lockheed Martin a Boeing stratili  okolo4% a resp. 10%, pričom hlavným dôvodom je spomalenie nových objednávok. Kým počas predchádzajúcich rokov USA vo veľkom dodávali zbrane Ukrajine, po náhlom ukončení podpory sa americkým firmám výrazne zníži objem zákaziek. Európske firmy, naopak, profitujú z rastúcich vojenských rozpočtov členských krajín EÚ a urgentných objednávok na dodávku munície, dronov či delostrelectva.

Zásadným posunom je aj zmena stratégie v rámci samotnej Európy. Krajiny ako Francúzsko a Nemecko dlhodobo presadzujú väčšie investície do domácich výrobcov a obmedzenie nákupov americkej techniky. Tento trend sa zosilňuje s rastúcimi výdavkami na obranu. Na druhej strane krajiny ako Poľsko a Slovensko stále uprednostňujú nákup techniky zo Spojených štátov. Poľsko nedávno uzavrelo miliardové kontrakty na nákup vrtuľníkov a obranných systémov, zatiaľ čo Slovensko investovalo do bojových lietadiel a ďalších obranných technológií. Tieto rozdiely môžu v budúcnosti spôsobovať nezhody v rámci EÚ, keďže stratégia autonómie predpokladá zníženie závislosti od USA.

Tento vývoj by mohol mať aj dlhodobé ekonomické dôsledky, keďže na jednej strane rast obranného priemyslu vytvára nové pracovné miesta a posilňuje európsku ekonomiku a na strane druhej existuje reálne riziko nadmerného zadlžovania sa, pričom krajiny ako Francúzsko, Taliansko, Maďarsko a aj Slovensko už teraz prekračujú limit 3 % HDP stanovený Maastrichtskými kritériami. Viaceré krajiny majú príliš vysoké celkové zadlženie. Zvýšenie investícií do obrany by sa teda mohlo prejaviť na výrazne nižších sociálnych benefitoch alebo investíciách do iných sektorov ekonomiky. Ak sa vojenské výdavky udržia na súčasných úrovniach dlhodobo, môže dôjsť k postupnej militarizácii európskych ekonomík, čo by mohlo mať dopad nielen na finančné trhy, ale aj na celkovú stabilitu verejných financií v regióne. Otázkou zostáva, či Európa dokáže nájsť rovnováhu medzi bezpečnostnými ambíciami a ekonomickou udržateľnosťou. Isté však je, že výdavky na obranu budú musieť byť na úkor niečoho iného…

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.