Majetok najbohatších ľudí sveta sa od začiatku pandémie COVID-19 rozrástol a zároveň sa na druhej strane viacej ľudí ocitlo v chudobe. Vo svojej správe o nerovnosti to uviedla britská mimovládna organizácia Oxfam. Nízke príjmy tých najchudobnejších podľa nej prispeli k smrti 21 000 ľudí denne. Majetok desiatich najbohatších ľudí sveta sa od marca 2020, teda od začiatku pandémie, viac ako zdvojnásobil. „Tohtoročná správa popisuje úplne neprimerané javy,“ konštatoval šéf Oxfamu Danny Sriskandarajah. Za pandémie sa takmer každý deň objaví nový miliardár, zatiaľ čo 99% svetovej populácie je na tom horšie kvôli lockdownom, poklesu medzinárodného obchodu a slabšiemu turizmu, v dôsledku čoho spadlo do chudoby ďalších 160 miliónov ľudí,“ dodal. „V hĺbke nášho ekonomického systému je čosi chybne nastavené,“ konštatoval Sriskandarajah.

Podľa údajov časopisu Forbes, na ktoré sa charita odvoláva, sa medzi desiatku najbohatších ľudí sveta okrem iného radí Elon Musk, Jeff Bezos, Bernard Arnault a jeho rodina, Bill Gates, Mark Zuckerberg či Warren Buffett. Dohromady majetok desiatky najbohatších ľudí vlani vzrástol zo 700 miliárd dolárov na 1,5 bilióna dolárov. Sú však medzi nimi značné rozdiely – zatiaľ čo Muskov majetok vzrástol o viac ako 1 000%, Gatesov „len“ o 30%.

Správa Oxfamu vychádza napríklad aj z údajov Svetovej banky a uvádza, že nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, hlad, násilie na základe pohlavia a klimatické zmeny prispievajú k jednému úmrtiu každé štyri sekundy. Za menej ako 5,5 dolára na deň žije o 160 miliónov ľudí viac, než by to bolo bez vplyvu pandémie. Svetová banka používa 5,50 USD na deň ako meradlo chudoby v krajinách s vyššími strednými príjmami.

Oxfam v správe tiež poukazuje na to, že pandémia núti rozvojové krajiny znižovať sociálne výdavky, pretože im narastá štátny dlh. Pripomína, že kvôli pandémii narastá nerovnosť mužov a žien. V súčasnosti pracuje o 13 miliónov žien menej ako v roku 2019 a viac ako dvadsiatim miliónom dievčat hrozí, že sa nevrátia do školy. Pandémia COVID-19 podľa správy najviac zasiahla etnické menšiny, vrátane Bangladéšanov v Spojenom kráľovstve alebo černošského obyvateľstva v Spojených štátoch.

Svetoví lídri majú podľa šéfa Oxfamu jedinečnú šancu podporiť odvážnejšie ekonomické stratégie a „zmeniť smrtiaci kurz, ktorým sa uberáme“. Nový ekonomický prístup by podľa neho mal zahŕňať progresívnejšie daňové režimy, ktoré viac zdaňujú kapitál a bohatstvo. Príjmy by mali byť vynaložené na „kvalitnú všeobecnú zdravotnú starostlivosť a sociálnu ochranu pre všetkých“, hovorí Sriskandarajah. Oxfam tiež požaduje, aby boli zrušené práva duševného vlastníctva na vakcíny proti COVID-19, čo by umožnilo ich širšiu výrobu a rýchlejšiu distribúciu.

Prezident Svetovej banky David Malpass taktiež vyjadril obavy z prehlbujúcej sa globálnej nerovnosti. Uviedol, že vplyv inflácie a opatrenia na jej riešenie pravdepodobne spôsobia chudobnejším krajinám väčšie škody. „Vyhliadky slabších krajín sú stále také, že budú stále viac zaostávať,“ povedal.

Oxfam je britská mimovládna organizácia zložená z 21 nezávislých charitatívnych organizácií zameraných na zmiernenie globálnej chudoby. Bola založená v roku 1942.

Ing. Róbert Bučič
Portfólio manažér, IAD Investments

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v podcaste o investovaní IAD TALKS: