Larry Fink, výkonný riaditeľ BlackRocku, nedávno vyhlásil, že takzvaná druhá vlna globalizácie musí fungovať aj pre tých, ktorých tá prvá obišla. Jeho slová dobre vystihujú súčasnú realitu svetovej ekonomiky. Po dekádach, kedy firmy outsourcovali výrobu do Číny, Indie či Latinskej Ameriky, nastal zlom. Svet si počas pandémie uvedomil zraniteľnosť dodávateľských reťazcov – výpadky čipov, komponentov či liekov. Po začiatku konfliktu na Ukrajine v roku 2022 navyše Európa pocítila dramatickú závislosť na ruskej rope a plyne. Kombinácia zdravotného a geopolitického šoku tak presmerovala pozornosť späť domov.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Začal sa trend takzvaného reshoringu – teda návratu strategickej výroby do domácich ekonomík alebo do krajín s podobným politickým nastavením. V tomto roku ho administratíva Donalda Trumpa počas jeho druhého funkčného obdobia výrazne posilňuje, a to prostredníctvom návrhov nových ciel, daňových stimulov a výstavby strategických fabrík. Zatiaľ čo zákony ako Inflation Reduction Act (IRA) boli schválené počas vlády Joea Bidena, Trump ich dopĺňa tvrdšou rétorikou, vyššou mierou protekcionizmu a snahou o ekonomickú sebestačnosť USA. Európa sa snaží držať krok – programy ako REPowerEU či Modernisation Fund alebo European Chips Act smerujú podporu do energetiky, mobility, digitalizácie a samostatnosti vo výrobe kritických čipov. Zatiaľ čo v minulosti rozhodovala cena a efektivita, dnes je kľúčová odolnosť, bezpečnosť a dostupnosť.

Príkladom tohto trendu je rozhodnutie spoločnosti Intel vybudovať nové čipové továrne v štáte Ohio za viac ako 20 miliárd dolárov. Projekt má vytvoriť tisíce pracovných miest a zároveň posilniť technologickú nezávislosť USA voči Ázii. Podobne Taiwan Semiconductor (TSMC) investuje do výroby v Arizone, pričom čelí výzvam so školením pracovnej sily a vysokými nákladmi. Takéto príklady ukazujú, že reshoring síce napreduje, avšak nie bez komplikácií.

Na finančných trhoch sa tento posun prejavuje citeľne. Za posledných päť rokov index S&P 500 vzrástol o viac ako 98 %, čo odráža silu amerických technologických a spotrebných gigantov – teda firiem, ktoré najviac profitovali zo „starej“ globalizácie. Naproti tomu MSCI Emerging Markets vzrástol približne len o 20 %. To naznačuje, že firmy z rozvíjajúcich sa trhov – ktoré kedysi ťažili z lacnej pracovnej sily a exportu – dnes čelia vyššej neistote a geopolitickým tlakom. Zaujímavé sú aj výsledky sektorových ETF, kde iShares Global Infrastructure (IGF), ktorý zahŕňa firmy z oblasti energetiky, stavieb a verejných služieb, posilnil za rovnaké obdobie o 52 %. iShares Europe (IEV) si pripísal vzrast na úrovni 59 %, čo reflektuje rastúci záujem o infraštruktúrne a udržateľné projekty podporené štátnymi stimulmi.

Zároveň to však neznamená, že výroba sa masovo vracia späť na Západ. Náklady práce, dane v USA a silné odbory v Európe limitujú návrat veľkoobjemovej produkcie. Preto sa veľká časť investícií presúva skôr do krajín ako Indonézia, Vietnam, Malajzia či Mexiko – tzv. „nové tigre“. Pre investorov to znamená, že nestačí sledovať len nízke náklady, ale čoraz viac rozhoduje stabilita, politické vzťahy a prístup k energiám. V praxi to môže znamenať, že kapitál sa bude sústreďovať do krajín, ktoré ponúkajú dlhodobú predvídateľnosť, a to aj za cenu vyšších nákladov na prácu.

Larry Fink však zároveň upozorňuje, že nová globalizácia musí zostať otvorená. Ak sa svet uzavrie do ekonomického nacionalizmu, stratí inovácie, efektivitu aj tempo rastu. Globalizácia 2.0 podľa neho musí fungovať pre všetkých, inak zlyhá rovnako ako jej predchodkyňa.

Pre investorov to teda znamená kombinovanie výnosových očakávaní s geopolitickými realitami. Druhá vlna globalizácie bude možno viac fragmentovaná, ale investične môže byť o to zaujímavejšia.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.