Keď lekár napíše diagnózu, prvý krok k uzdraveniu je uznať, že existuje. Európa tento krok ešte len zvažuje. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti z roku 2024 a jej holandský pendant od bývalého šéfa spoločnosti ASML Petra Wenninka z decembra 2025 prichádzajú k rovnakému záveru, každá vlastnou cestou. Európa v technologickej súťaži zaostáva za svojimi globálnymi konkurentmi, a to nie len v jednom sektore.

00:00

Finančné trhy tento príbeh rozprávajú číslami. Americký index S&P 500 narástol za posledných 5 rokov o takmer 79 %. Európsky Stoxx 600 za rovnaké obdobie vzrástol o niečo cez 40 %. Čínsky CSI 300 je za rovnaké obdobie v mínuse takmer 8 %. Na prvý pohľad to vyzerá ako európske víťazstvo, no obraz je zložitejší. Čínsky trh zasiahli regulačné zásahy voči vlastným technologickým firmám v rokoch 2021 a 2022, realitná kríza aj spomalenie domácej spotreby. Zároveň však Čína za tých 5 rokov výrazne rozšírila priemyselnú kapacitu v batériových technológiách, elektromobilite a obnoviteľných zdrojoch. Sú to práve sektory, kde európske firmy v posledných rokoch strácajú trhové podiely. Akciový trh a reálna priemyselná expanzia teda v Číne chvíľu išli rôznymi smermi. Za rozdielom vo výkonnosti medzi Európou a Amerikou stoja štrukturálne problémy, ktoré Draghi vyčíslil presne. Európa potrebuje ročne 800 miliárd eur dodatočných investícií, čo zodpovedá 4 až 5 % hrubého domáceho produktu, len aby udržala tempo. Wennink, ktorý vybudoval ASML na najcennejšiu technologickú spoločnosť v Európe, to doplnil ďalším číslom. Z 50 najväčších technologických firiem sveta sú európske len 4.

Keď sa však pozrieme bližšie, obraz nie je úplne čiernobiely. Európa má silné pozície v priemyselnej automatizácii, farmaceutickom výskume, obnoviteľných zdrojoch energie aj v polovodičovom výrobnom reťazci. Práve cez ASML drží v rukách kľúčový článok globálnej výroby čipov. Problém teda nie je v absencii talentu ani technologického základu. Problém je v tom, čo sa s týmto základom deje ďalej. Európske firmy operujú v 27 rôznych regulačných prostrediach, 27 daňových systémoch a 27 súboroch pravidiel pre kapitálové trhy. Európska komisia odhaduje, že lepšie fungujúci kapitálový trh by európskym firmám uvoľnil až 470 miliárd eur ročne, ktoré dnes zostávajú uzamknuté v národných systémoch. Vnútorný trh teda existuje na papieri, no v praxi zostáva nedokončený. Startup, ktorý chce rásť cez hranice, nenarazí na jednu prekážku. Narazí na dvadsaťsedem. A rok po vydaní Draghiho správy bolo implementovaných len 11 % jeho odporúčaní.

K fragmentácii sa pridáva ešte jedna vrstva. Európska únia v poslednom desaťročí vybudovala sofistikovaný regulačný aparát voči veľkým technologickým spoločnostiam. Pokuty pre Apple, Google či Meta sa pohybujú v miliardách eur a niektoré prípady trvajú dlhšie ako životný cyklus samotných produktov, ktorých sa týkajú. Tento prístup chráni európskych spotrebiteľov a vytvára rovné podmienky. Zároveň však vysielal signál, že Európa je priestor, kde technologické ambície narážajú na právne riziko skôr než na kapitál. Výsledok sa prejavuje v pohybe talentov. Čistý prílev technologických odborníkov do Európy klesol z 52 000 v roku 2022 na 26 000 v roku 2024. Európske priemyselné podniky zároveň platia za elektrinu 2 až 3-násobok toho, čo ich americkí konkurenti, čo z energeticky náročných technologických investícií robí nerovnú súťaž od štartu.

A predsa, niečo sa mení. Nemecko, Francúzsko a Poľsko tvoria takmer polovicu európskeho hrubého domáceho produktu a v poslednom období zaznamenávame medzi týmito krajinami väčšiu ochotu koordinovať investičné priority než v predchádzajúcich rokoch. Zmluvy Európskej únie obsahujú mechanizmus posilnenej spolupráce, ktorý umožňuje skupine krajín postupovať v integrácii rýchlejšie bez ostatných. Jeho širšie využitie by mohlo vytvoriť funkčnejší hospodársky priestor a skutočný európsky kapitálový trh, čo by znamenalo zásadnú zmenu pre investorov hľadajúcich európsku expozíciu. Zároveň by však mohlo prehĺbiť existujúce rozdiely medzi jadrom a perifériou. Zvyšné členské štáty sú pritom veľmi rôznorodé – od škandinávskych ekonomík s vysokou produktivitou až po krajiny strednej a východnej Európy, ktoré stále dobiehajú západ a sú výrazne závislé od európskych štrukturálnych fondov. Jednotný recept pre takto rôznorodú skupinu neexistuje, čo posilnenú spoluprácu robí politicky citlivým nástrojom.

Draghi aj Wennink navrhujú konkrétne riešenia. Dokončenie únie kapitálových trhov, zjednodušenie regulačného prostredia pre rastúce firmy, spoločný prístup k energetickej politike. Rok po publikácii zostáva väčšina z týchto odporúčaní na papieri. Finančné trhy zatiaľ rozdiel medzi európskymi a americkými či čínskymi aktívami oceňujú práve tak, ako ho ukazujú čísla. Správa je napísaná a diagnóza je jasná. Otázka je, či sa Európa rozhodne liečiť včas.

Adam Záhorský