V našich komentároch častokrát spomíname kroky centrálnych bánk. Je to z jednoduchého dôvodu – centrálne banky ovplyvňujú množstvo a cenu peňazí vo finančnom systéme. Ak sú peniaze lacné (je ich veľa), ceny aktív, ako sú akcie, dlhopisy, reality ale aj mnohé iné, rastú. Keď je peňazí v systéme menej (automaticky sú drahšie, keďže sú vzácnejšie), ceny finančných aktív vo všeobecnosti klesajú. Centrálne banky majú teda obrovský vplyv na finančné trhy a diktujú svojimi rozhodnutia aj výkonnosť jednotlivých tried aktív.

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:

V uplynulom týždni sme boli svedkami niekoľkých zasadnutí centrálnych bánk. Bank of Japan konečne ukončila kapitolu s negatívnymi sadzbami, turecká centrálna banka nečakane zdvihla sadzby až na 50%, Bank of England zvolila vyčkávaciu taktiku a neurobila nič, no a česká a švajčiarska národná banka sekli sadzby nadol.

Najdôležitejšie pre celkový sentiment finančných trhov bolo samozrejme zasadnutie amerického FEDu. V stredu ešte k žiadnej úprave sadzieb nedošlo (sadzby zostali stále na 23-ročnom maxime v rozmedzí  5,25 – 5,50%), ale tesná väčšina guvernérov potvrdila plán FEDu tento rok trikrát znížiť úrokové sadzby aj napriek vyššej ako očakávanej inflácii v poslednom období. Očakávania, že FED prvýkrát sekne sadzby na júnovom zasadnutí už vzrástli na 75% na základe informácií z futures kontraktov. Komentár Jaya Powella, guvernéra FEDu, navyše zanechal na trhoch pocit, že výsledkom aktuálneho kola reštriktívnej monetárnej politiky nebude recesia. Americké hospodárstvo čaká tzv. softlanding – ochladenie ekonomiky a návrat inflácie na inflačný cieľ bez toho, aby spadla do recesie. Na kombináciu týchto správ finančné trhy reagovali optimistickým posunom smerom nahor a napríklad akciový index S&P 500 uzavrel obchodovanie na novom maxime.

Nie každý však vidí posun úrokových mier tak jednoducho a priamočiaro. Niektorí ekonómovia vidia v aktuálnej ekonomickej situácii problém. FED síce avizuje tri zníženia sadzieb, ale inflácia vyzerá byť tvrdohlavá a posun z 3% k inflačnému cieľu 2% nemusí byť jednoduchý, hlavne keď vysoké valuácie akciových a dlhopisových trhov pridávajú spotrebiteľom optimizmus a sťažujú tak snahu FEDu spotrebu obmedzovať. Úlohu zohráva aj vysoký deficit federálnej vlády, ktorá svojou spotrebou na fiškálnej strane podporuje ekonomiku a zmierňuje tak reštriktívnu politiku FEDu.

Každopádne, aktuálne panuje na finančných trhoch optimizmus. Zmenu sentimentu môžu priniesť dáta o vyššej inflácii, ktorá by donútila FED ponechať vyššie sadzby po dlhší čas.  Pomalšie znižovanie sadzieb v tomto roku alebo dokonca posun znižovania až na rok 2025 by malo na akciový trh výrazne negatívny vplyv. Ako bude vyzerať zvyšok roka určia inflačné dáta z USA.

Michal Ďurica
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora