Vojna na Ukrajine nie je len regionálny konflikt, ale aj zásadný zlomový bod pre Európu – ekonomicky, bezpečnostne a politicky. Ako upozorňuje komentátor Financial Times Martin Wolf, ide o konflikt, ktorý môže ovplyvniť nielen osud Ukrajiny, ale aj rovnováhu síl naprieč celým kontinentom.

Rusko má podľa parity kúpnej sily desaťnásobne väčšiu ekonomiku než Ukrajina a štvornásobne väčšiu populáciu. Napriek tomu Ukrajina už tretí rok vzdoruje. Ukazuje sa, že odhodlanie a zahraničná podpora môžu zvrátiť aj zdanlivo nerovné podmienky.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

USA boli doteraz najväčším donorom pomoci Ukrajine. Od začiatku vojny prispeli viac než 114 miliardami eur, z čoho viac než polovica smerovala na vojenskú pomoc v podobe raketových systémov, obrnených vozidiel či protivzdušnej obrany. Od roku 2025 však Washington pod vedením prezidenta Donalda Trumpa prakticky zastavil podporu, čo spôsobilo rozpočtovú medzeru. Tá bola síce nahradená EÚ v objeme približne 3,2 miliardy eur mesačne no zatiaľ bez dlhodobej štruktúry a bez istoty do budúcnosti. Výpadok USA v pomoci však zároveň otvára otázku, či je Európa pripravená túto rolu plnohodnotne prevziať. A hoci má EÚ spolu so Spojeným Kráľovstvom k dispozícii ekonomiku takmer päťnásobne väčšiu než ruská a násobne väčšiu populáciu, doterajšie výdavky na podporu Ukrajiny tomu podľa Martina Wolfa nezodpovedajú.

Napriek týmto kapacitám predstavujú výdavky EÚ na bilaterálnu pomoc Ukrajine len približne 0,1 % HDP – podstatne menej než dávajú menšie štáty ako Estónsko, Litva, Lotyšsko, Dánsko či Poľsko. Kiel Institute aj komentátori Financial Times preto hovoria jasne: ak chce Európa reálne pomôcť s financovaním Ukrajinského boja, bude musieť systémovo navýšiť pomoc aspoň na úroveň 0,2 % HDP ročne. Pričom nádej na návrat USA môže byť falošná istota. Hoci sa Donald Trump začína dištancovať od V. Putina, nie je jasné, či sa Amerika vráti do roly aktívneho financovateľa. O to väčší tlak je na Európu, aby túto úlohu prevzala trvalo a predvídateľne.

Popri napätí na fronte sa prehlbuje aj riziko vnútornej nerovnováhy ruskej ekonomiky. Pri úrokových sadzbách na úrovni 20 % a inflácii presahujúcej 9,5 % narastá objem nesplácaných úverov – v priemysle až o 50 %. Prezident Putin zároveň tlačí centrálnu banku k zvýhodnenému úverovaniu zbrojárskych podnikov, čo vedie k umelo nafúknutej bilancii bánk a riziku úverovej krízy. Rast HDP sa zároveň spomalil na 1,4 % medziročne, čo je najnižšie tempo za posledné dva roky.

Z makroekonomického pohľadu ide v Európe o výrazný fiškálny posun. V čase, keď viaceré krajiny bojovali s deficitmi a inflačnými tlmičmi, sa zrazu formuje nový typ výdavkov – obrana, energetická bezpečnosť, infraštruktúra a obnova. Pre investorov to znamená zmenu nastavenia očakávaní, keď nové výdavky môžu byť motorom rastu v obranných odvetviach a infraštruktúre. Zbrojársky priemysel teda zažíva expanziu podporenú iniciatívou „ReArm Europe“, ako aj záväzkom NATO zvýšiť výdavky na obranu z 2 % na 5 % HDP do roku 2035. Akcie kľúčových firiem v tomto sektore na to už reagujú – nemecký Rheinmetall od začiatku roka posilnil o viac než 180 %, švédsky SAAB o 129 % a britský BAE Systems o vyše 60 %.

Samostatnú kapitolu predstavuje rekonštrukcia Ukrajiny po skončení vojny. Odhady ukrajinskej vlády, Svetovej banky, Európskej komisie a OSN hovoria o potrebe investícií presahujúcich 500 miliárd eur – najmä do stavebníctva, energetiky, logistiky a modernizácie infraštruktúry. To predstavuje príležitosť pre spoločnosti ako Holcim, Strabag, Skanska, ale aj technologických a sieťových dodávateľov.

Vojna na Ukrajine tak ostáva nielen bezpečnostnou výzvou, ale aj jedným z hlavných faktorov, ktoré v najbližších rokoch ovplyvnia smerovanie investícií, rozpočtové priority vlád a rozvoj kľúčových sektorov.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.