Fed na svojom decembrovom zasadnutí opäť znížil základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do pásma 3,50 – 3,75 %. Trhy tento krok očakávali, keďže centrálna banka už dlhšie avizovala opatrné uvoľňovanie menovej politiky. Nižšia sadzba síce uľahčí financovanie domácností a firiem, no Fed súčasne signalizoval, že ďalší postup nebude automatický. Predseda Fed-u Jerome Powell zdôraznil, že výbor nemá k dispozícii všetky potrebné makrodáta v dôsledku vládneho shutdownu a že budúce rozhodnutia budú závisieť výlučne od nových informácií. To, čo na povrchu pôsobí ako rutinné zníženie sadzieb, tak v skutočnosti odhaľuje oveľa opatrnejší a podmienkami viazaný postup.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Najvýraznejším signálom decembrového zasadnutia je slabnúci konsenzus vo vnútri vedenia americkej centrálnej banky. Hlasovanie v pomere 9:3 odkrylo nezvyčajne široký rozptyl názorov. Od požiadaviek na agresívnejšie uvoľňovanie až po presvedčenie, že sadzby nemali klesať vôbec. Napätie sa odrazilo aj na grafe, ktorý zobrazuje, kde jednotliví predstavitelia Fed-u očakávajú vývoj sadzieb v nasledujúcich rokoch. Tento graf funguje ako mapa názorov vo výbore a jeho dnešná roztrúsenosť ukazuje, že Fed nemá jednotnú predstavu o tempe ani o rozsahu ďalšieho uvoľňovania. Do tejto nejednoty zároveň vstupuje rozhodnutie obnoviť nákupy štátnych dlhopisov v objeme približne 40 miliárd dolárov už v najbližšom mesiaci. Hoci Fed zdôrazňuje, že ide o technický krok na stabilizáciu krátkodobého financovania a nie o nástroj menovej expanzie, časť investorov ho vníma ako náznak čiastočného návratu ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Fed tak pôsobí navonok zdržanlivo, no pod povrchom čelí rastúcej názorovej fragmentácii.

K celkovej neistote prispieva aj fakt, že vládny shutdown obmedzil dostupnosť kľúčových makroekonomických ukazovateľov. Fed tak vychádzal len zo starších čísel. Jadrová inflácia meraná indexom PCE vzrástla na 2,8 %, nezamestnanosť dosiahla 4,4 % a viaceré ukazovatele naznačovali slabnúci trh práce. To vytvorilo priestor pre rozdielne interpretácie rizík.

Projekcie Fedu zároveň vykresľujú ekonomiku, ktorá balansuje medzi dvoma tlakmi. Inflácia má podľa nich zostať nad dvojpercentným cieľom až do roku 2028, trh práce postupne mäkne a fiškálna politika zostáva expanzívna. K tomu sa pridáva politická neistota spojená s koncom mandátu aktuálneho guvernéra. Jeho opatrný prístup bol v posledných mesiacoch predmetom kritiky zo strany prezidenta Trumpa a trhy čoraz častejšie pracujú s predstavu, že Powellov nástupca by mohol preferovať rýchlejšie uvoľňovanie.

Finančné trhy reagovali na samotné rozhodnutie relatívne pokojne. Americké indexy mierne vzrástli a najvýraznejšie posilnil Russell 2000, citlivý na zlepšenie úverových podmienok. Nikkei 225 naopak klesol. Dôvod nesúvisel s rozhodnutím Fedu, ale s očakávaniami, že Bank of Japan po rokoch extrémne nízkych sadzieb pristúpi k sprísneniu. To vedie k posilňovaniu jenu, ktoré následne zhoršuje pozíciu exportérov a tlačí index nadol. Európsky EuroStoxx si pripísal len mierny zisk. Podstatný signál však prichádza z globálneho trhu dlhopisov.

Výnosy dlhodobých vládnych dlhopisov sa po celom svete vyšplhali na úrovne naposledy videné v roku 2009. Investori tým naznačujú, že éra lacného kapitálu sa blíži ku koncu, hoci Fed formálne sadzby znižuje. V USA výnosy rastú pre pretrvávajúce inflačné riziká, vysoký fiškálny deficit na úrovni 1,8 bilióna dolárov aj neistotu okolo budúceho vedenia Fedu. Podobné faktory pôsobia v Európe, Japonsku či Austrálii, kde vlády pripravujú rozsiahle výdavkové balíky a centrálne banky odmietajú ďalšie uvoľňovanie.

V konečnom dôsledku Fed síce znížil sadzby, no urobil tak v období, keď je menová politika menej predvídateľná než v uplynulých rokoch. Rozdelený výbor, deficit dát, rastúci politický tlak a sprísňujúci sa globálny kontext vytvárajú prostredie, v ktorom jeden krok centrálnej banky nemožno interpretovať ako jasný smer. Pre investorov to znamená, že zníženie sadzieb samo o sebe neznamená návrat lacných peňazí. Dlhopisové trhy naznačujú opak a volatilita bude pravdepodobne pokračovať. Najbližšie mesiace budú určovať predovšetkým nové dáta, inflačný vývoj a fiškálna politika – a nie vopred naznačená trajektória Fedu. Predvídateľnosť, ktorá kedysi predstavovala najsilnejšiu devízu americkej centrálnej banky, sa tak stáva vzácnym aktívom.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.