Európania chudobnejú, čo s tým?
Podľa nedávno zverejnenej štúdie Európskeho centra pre medzinárodnú politiku a ekonomiku (ECIPE) sa Európania musia vysporiadať s novou nelichotivou realitou – že postupne chudobnejú.
Eurozóna chudobnie, a to nie len v relatívnom ponímaní, čo znamená v porovnaní so Spojenými štátmi a Áziou, ale aj v absolútnom meraní kúpyschopnej sily. Kým v roku 2008 spotreba Európanov tvorila takmer 25% celosvetovej spotreby, tak v roku 2022 to bolo už iba 18%. V prípade Spojených štátov sa podiel celosvetovej spotreby v rovnakom období zvýšil z 25% na 28%. Rovnako nelichotivá štatistika pre Európanov vychádza v meraní kúpyschopnej sily, ktorá meria koľko tovarov a služieb si môžeme za náš plat dovoliť. Za posledných 15 rokov rástla ekonomika Eurozóny iba o 6%, kým americká ekonomika o 82%.
Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:
V prípade čistého rastu upraveného o infláciu a kúpyschopnú silu sa európska ekonomika prepadla do negatívnych čísel. Najlepšie je vidieť pokles životnej úrovne na vývoji reálnych miezd, ktoré za posledné tri roky klesali naprieč Eurozónou. Kým v Nemecku klesli priemerné ročné mzdy za posledné tri roky zhruba o 3%, v prípade Grécka to bolo o viac ako 6%. Dôvodov, prečo je tomu tak, je niekoľko. Za negatívnym vývojom sú politické, ekonomické ako aj demografické faktory.
V prípade politických faktorov, krajiny, ktoré dlhodobo uprednostňujú sociálne programy v podobe štedrých dotácií pred investíciami do ekonomiky, zaznamenali v poslednom období väčší prepad životnej úrovne ako viac zodpovedné európske krajiny. Tento bod by mal byť aj veľkou výstrahou pre Slovensko.
V prípade ekonomických faktorov stojí za poklesom životnej úrovne rastúca inflácia, vysoká cena energií spôsobená vojnou na Ukrajine, ako aj odlišné zvládnutie pandémie. Spomenuté faktory mali priamy dosah na pokles produktivity práce a tiež na pokles exportu tovarov do zahraničia. Export Eurozóny je zodpovedný za viac ako 50% celkového HDP vyprodukovaného v Európe. Eurozóna ako celok je silno závislá od exportu najmä do Číny a spomalenie Číny sa negatívne dotýka celej Eurozóny.
Otázka znie, ako vieme na negatívne trendy reagovať my? Ako jednotlivci sa nám celoeurópske trendy zmeniť nepodarí, ale stále dokážeme ovplyvňovať úroveň nášho bohatstva na individuálnej báze. Odhliadnuc od morálnych aspektov, že ako jednotlivci sme zodpovední za politikov ktorých si volíme, najúčinnejší spôsob ako ochrániť svoje bohatstvo a zväčšovať svoj majetok je formou investícií. Prvá a najdôležitejšia forma investície je investícia do vzdelania a do zvyšovania vlastnej kvalifikácie. Táto investícia nám generuje pravidelnú dividendu v podobe vyššej výplaty alebo príjmu. Avšak nemenej dôležitá investícia je v podobe správneho investovania našich úspor. Správna investícia úspor je jediný spôsob, ako sa dá ochrániť pred vplyvom inflácie na náš majetok a životnú úroveň. Investori by mali poznať, aký je ich časový horizont a rizikový profil a následne nájsť riešenie, ktoré najlepšie zodpovedá ich požiadavkám. Avšak výber investícií a správna alokácia majetku je už iná téma.
Roman Vitásek
Portfólio manažér, IAD Investments