Investičné pôsobenie so sebou prináša paradox, na ktorý doplatilo veľa investorov. Upozorňoval naň Warren Buffett, ktorý hovoril o "zalievaní buriny a strihaní kvitnúcich kvetov" a vysvetliť sa ho snažili aj odborníci na behaviorálnu ekonómiu. Hovoríme o efekte "selling winners and keeping loosers".

Preklad tejto anglickej vety nám napovie, o čo ide: investori majú tendenciu predať akcie, ktorých hodnota vyrástla a ktoré im zarobili, no na druhej strane majú tendenciu držať si tie, ktorých hodnota klesla a na ktorých prerobili. Čakajú ich návrat aspoň na pôvodnú pozíciu, pretože inak by to pre nich bolo bolestivé.

Aj keď to na prvý pohľad neznie logicky, častosť tejto chyby potvrdilo viacero štúdií. Niekde hlboko v mozgu máme zakorenené, že strata bolí. Akákoľvek. V tomto prípade nebolí fyzicky, ale psychicky, no intenzita bolesti je rovnaká. Preto situáciu týkajúcu sa akcie strácajúcej hodnotu "neuzavrieme" a nepredáme ju – zmierenie sa so stratou by bolelo. Čakáme aspoň na návrat na pôvodnú hodnotu, ktorého sa však mnohokrát nedočkáme. A prerábame.

Vyhýbanie sa emocionálnej bolesti

"Predstavte si, že investor do svojho portfólia kúpi dva druhy akcií, z ktorých jedna rýchlo klesne o 25% a druhá naopak o 25% stúpne," uvádza príklad stránka medium.com. "Investor s radosťou predá tú, ktorá vyrástla o 25% a bude obdivovať jej profit, ale na druhej strane si tú s 25-percentnou stratou podrží s vierou, že sa vráti na pôvodnú hodnotu."

A to je chyba: "Jeho rozhodnutie držať klesajúce akcie nie je založené na premyslenej stratégii alebo analýze, ale len na tom, že investor nechce zažiť emocionálnu bolesť spojenú s uvedomením si straty."

Dispozičný efekt

Uvažovanie, ktoré sme popísali, je najčastejšie označované ako "dispozičný efekt". Anomáliu riešili aj behaviorálni odborníci Hersh Shefrin a Meir Statman, ktorí efekt pomenovali v roku 1985. V publikovaných textoch tvrdili, že "ľudia sa omnoho viac boja strát, ako sa tešia zo ziskov".

Ešte v roku 1979 sa téme venovali aj Daniel Kahneman a Amos Tversky, ktorí zvláštnosť vymedzili ako prospektovú teóriu. Hovorili, že ak komukoľvek ponúknete dve absolútne rovnaké možnosti, ale odprezentujete ich tak, že pri prvej môže potenciálne zarobiť a pri druhej potenciálne stratiť, pravdepodobne sa rozhodne pre prvú.

Príklad

Posledná veta mohla vyznieť mätúco a asi najlepšie bude vysvetliť si ju na príklade, ktorý je v tejto súvislosti často uvádzaný. Predstavte si nasledujúce situácie:

A: Okamžite dostanete 90€

B: Máte 90-percentnú šancu dostať 100€

Výsledok: Väčšina ľudí sa rozhodne pre možnosť A.

C: Určite prídete o 90€

D: Máte 90-percentnú šancu prísť o 100€

Výsledok: Väčšina ľudí sa rozhodne pre možnosť D.

Dostávame sa k zlomovej otázke: Prečo sa človek v prvom prípade rozhodne staviť na istotu, ale v druhom bude riskovať? Kahneman s Tverskym tvrdili, že je to presne o tom, čo sme už spomínali: strata bolí viac, ako teší zisk. Podvedome sa teda snažíme vyhnúť akejkoľvek možnej strate a hľadáme scenáre, pri ktorých by sme šancu jej vzniku minimalizovali.

Pramení to v dávnej minulosti, keď sme fungovali jednoduchšie a riadili sme sa inštinktmi. Náš mozog sa vyvinul takto. Strata by pravdepodobne znamenala smrť a museli sme hľadať riešenia, vďaka ktorým sa jej vyhneme. Tieto podvedomé podnety nás mýlia dokonca aj dnes a šarapatu robia aj v investičnej oblasti.

"Povedzme, že ak dostanete 1 000 eur, budete sa cítiť dvakrát šťastnejší, ako ste teraz. Ale ak by ste 1 000 eur stratili, budete sa cítiť až štyrikrát horšie," vysvetľuje tento paradox stránka Slovak Behavioral Economics Network pripomínajúc jav zvaný averzia k strate.

Dokážete racionalitu povýšiť nad inštinkt?

Ak sa vám to zdá byť jednoduché, vedzte, že to tak nie je. Investičnú situáciu treba posudzovať racionálne a k danému konkrétnemu okamihu rozanalyzovať rastúcu i klesajúcu akciu a nepozerať sa na zmenu jej ceny od okamihu zakúpenia. Tieto bočné vplyvy by mal investor "vypnúť" a uvažovať len o tom, akým smerom sa bude hodnota akcií uberať v najbližšej dobe.

Ak bude porovnávať, za koľko danú akciu kúpil, pravdepodobne sa rozhodne zle. V tom prípade by mu jeho "jašterí mozog" poradil nechať si stratovú akciu a čakať, kým sa jej hodnota vráti na pôvodnú úroveň. To sa však nemusí stať už nikdy.

Kde človek nemôže, počítač pomôže

Behaviorálna veda neustále prichádza s novými poznatkami týkajúcimi sa mozgu a jeho fungovania. Portfólio manažéri v investičných spoločnostiach o spomínaných paradoxoch vedia a dávajú si na ne pozor, ale aj tak nevedia postupovať vždy racionálne. Na pomoc si prizvali už aj počítačové programy.

Vďaka moderným systémom sú rozhodnutia manažérov zaznamenávané a vyhodnocuje sa, či sa nedopustili známych behaviorálnych chýb. Svojím mozgom sa nechal "nachytať" dokonca aj riaditeľ a CIO Cambridge Global Asset Management Brandon Show, ktorý spravuje aktíva v hodnote 20 miliárd dolárov.

Systémy vyvinuté jeho spoločnosťou ukázali, že napriek skúsenostiam sa nesprával vždy racionálne. "Áno, rastúce akcie som predával príliš skoro a klesajúce som držal pridlho. Je to veľmi dôležitý záver," priznal Snow, ktorého slová cituje Institutional Investor. "A podobné vzorce správania sme odhalili v celej mojej skupine."

Zverte sa do rúk odborníkov

Je zrejmé, že nováčik na investorskom poli by podľa všetkého nepostupoval správne a nechal by sa zlákať podvedomými ťahmi svojho mozgu. Aj preto vám ponúkame pomoc našich skúsených odborníkov, ktorí majú za sebou roky praxe.

V IAD Investments pre vás máme širokú ponuku rôznych investičných produktov s minimálnou výškou investície už od 20 eur. Viac informácií vám radi poskytneme na bezplatnom telefónnom čísle 0800 601 601, prípadne na emailovej adrese info@iad.sk.