Konflikt medzi Izraelom a Iránom sa opäť dostal do centra pozornosti svetových trhov. Hoci napätie medzi oboma krajinami pretrváva už dlhodobo, najnovšie udalosti predstavujú novú fázu eskalácie. Izrael potvrdil sériu cielených útokov na iránske jadrové zariadenia, ktorých cieľom malo byť prerušenie vývoja atómových zbraní. Irán označil útoky za neprijateľné a naznačil, že jednou z možností odvetnej reakcie je aj uzavretie Hormuzského prielivu.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Finančné trhy na túto eskaláciu zareagovali citlivo, najmä v segmente energií. Cena americkej ropy WTI sa po útokoch priblížila k hranici 76 dolárov za barel a Brent sa obchodoval nad 78 dolármi. Oproti predchádzajúcemu týždňu to znamenalo približne sedempercentný nárast. Akciové trhy reagovali miernym poklesom, indexy S&P 500 či Stoxx 600 klesli o približne jedno percento a posilnili meny považované za bezpečné – americký dolár, japonský jen či švajčiarsky frank.

Obavy investorov sa sústreďujú najmä na spomínaný Hormuzský prieliv – ide o strategickú námornú trasu medzi Iránom a Ománom, cez ktorú prechádza denne viac ako 17 miliónov barelov ropy. To predstavuje približne 30 % celosvetovej námornej prepravy ropy. Spomínaný prieliv bol už niekoľkokrát v minulosti považovaný za možný bod zlyhania kritického globálneho dodávateľského reťazca. Doprava však zatiaľ ostáva bez narušenia. Analytici predpokladajú, že v cenách ropy je aktuálne započítaná geopolitická prirážka na úrovni približne osem dolárov za barel, a to aj napriek tomu, že k žiadnemu výpadku fyzických dodávok zatiaľ nedošlo.

Na napätú situáciu reagujú aj medzinárodní producenti ropných produktov. Šéf spoločnosti Shell označil možnú blokádu Hormuzu za vážnu hrozbu pre globálny obchod a potvrdil, že firma má pripravené robustné krízové scenáre. Rovnako aj analytici z American Petroleum Institute zdôraznili, že vývoj treba sledovať. Prezident Donald Trump zatiaľ nerozhodol o prípadnom vojenskom zásahu, no podľa tlačovej hovorkyne Bieleho domu by sa tak pravdepodobne malo stať v priebehu dvoch týždňov.

Možných scenárov ďalšieho vývoja je samozrejme niekoľko. Ak by sa Irán vzdal svojho jadrového programu, napätie by sa zmiernilo a prieliv by zostal otvorený, je pravdepodobné, že sa ceny stabilizujú. Ak by však došlo k reálnemu obmedzeniu prepravy alebo k zapojeniu USA do priameho konfliktu, ropa by sa mohla vyšplhať aj nad hranicu 120 dolárov za barel. Niektoré odhady hovoria dokonca o možnom raste až na úroveň 150 dolárov. Organizácia OPEC síce disponuje rezervnou kapacitou na úrovni približne piatich miliónov barelov denne, jej využitie by však mohlo trvať niekoľko týždňov a dopad by bol len čiastočný. Kľúčový by bol prístup Saudskej Arábie – tá disponuje možnosťami, ktoré by mohli výrazne pomôcť k stabilizácii svetových cien ropy.

Dopady prípadného ropného šoku by neostali len pri cenách energií. Vyššie náklady na dopravu a výrobu by zvýšili inflačné tlaky, čo by mohlo ovplyvniť rozhodovanie centrálnych bánk. FED naďalej udržuje kľúčové úrokové sadzby na hodnote 4,25–4,5 %, pričom konflikt na Blízkom východe alebo prípadný výpadok fyzických dodávok ropy môže prekaziť očakávaný plán dvoch znížení sadzieb v roku 2025.

Situácia sa zatiaľ vyvíja opatrne a trhy zatiaľ nerobia panické pohyby. No história už neraz ukázala, že ropa má jedinečnú schopnosť zmeniť náladu investorov doslova z hodiny na hodinu. Investorom a spotrebiteľom tak neostáva nič iné, než pozorne sledovať vývoj – či ide len o dočasný geopolitický výkyv, alebo o začiatok dlhšej ropnej búrky.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.