Nórsky štátny fond medzi etikou a výnosmi
Nórsky štátny investičný fond, známy ako Government Pension Fund Global, vznikol po objavení ropy v Severnom mori ako nástroj, ktorý mal ochrániť ekonomiku pred výkyvmi cien ropy a zabezpečiť dlhodobé úspory pre budúce generácie. Spravuje ho nórska centrálna banka prostredníctvom svojej investičnej divízie, a jeho hlavným cieľom je zhodnocovať majetok krajiny tak, aby prispieval aj k financovaniu verejných výdavkov – vrátane dôchodkového systému. Fond sa tak stal spôsobom, ako Nórsko vyriešilo dlhodobú udržateľnosť dôchodkov bez zvyšovania zadlženia štátu.
Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:
Z pohľadu investičnej filozofie ide o dlhodobého, disciplinovaného a konzervatívneho investora, ktorý si roky budoval reputáciu eticky a environmentálne zodpovedného fondu. Avšak po zasadnutí parlamentu sa fond rozhodol dočasne pozastaviť jeho prísne ESG štandardy. Dôvodom je snaha prepracovať ich na súčasné geopolitické podmienky a prispôsobiť realite globálnych konfliktov, v ktorých sa ekonomické a morálne záujmy často prelínajú. Oslo chce nájsť rovnováhu medzi ziskovosťou a reputačným rizikom – pretože práve prísne zásady mohli fondu brániť investovať do najvýnosnejších technologických firiem.
Rozhodnutie fondu prichádza po sérii konfliktov medzi etikou a politikou. Ešte minulý rok fond vyradil zo svojho portfólia spoločnosť Caterpillar, ktorá dodávala techniku Izraelu. Tento krok vyvolal ostré reakcie vo Washingtone a viacero republikánskych politikov pohrozilo, že Spojené štáty zavedú proti Nórsku nové clá či vízové obmedzenia. Napätie medzi oboma krajinami sa zvýšilo natoľko, že nórski zákonodarcovia tentoraz volili opatrnejší prístup. Podľa nórskej poslankyne Ingrid Fiskaa bola revízia etických pravidiel motivovaná aj obavou z reakcie Donalda Trumpa, ktorý už v minulosti fond otvorene kritizoval za „politizáciu investícií“.
Tento obrat však neznamená, že by sa Nórsko vzdávalo zodpovedného prístupu. Naopak, cieľom je zachovať výnosy bez toho, aby fond stratil akúkoľvek dôveryhodnosť. Väčšinu portfólia tvoria technologické spoločnosti ako Microsoft, Amazon, Apple či Nvidia, ktoré patria medzi jeho najvýnosnejšie aktíva. Zachovanie týchto pozícií je pre Oslo kľúčové – nielen z pohľadu výnosu, ale aj z hľadiska vplyvu na globálne trhy, pretože fond vlastní približne 1,5 % všetkých verejne obchodovaných akcií na svete.
Do centra pozornosti sa však v posledných dňoch dostala najmä investícia fondu do spoločnosti Tesla. Fond vlastní približne 1,14 % akcií Tesly, čo predstavuje hodnotu okolo 11,6 miliardy dolárov. Nórsko oznámilo, že hlasovalo proti návrhu odmeňovacieho balíka Elona Muska, ktorý by mu mohol priniesť až jeden bilión dolárov v akciách v prípade splnenia strategických cieľov v nasledujúcej dekáde. Správcovia fondu svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že balík je neprimerane veľký a zvyšuje riziko závislosti spoločnosti od jednej osoby. Tento postoj bol v súlade s ich dlhodobým prístupom k riadeniu rizík – no vo štvrtok večer akcionári Tesly napokon balík schválili. Za návrh hlasovalo približne 75 % akcionárov, čo znamená, že Musk získa nové akciové odmeny, ak Tesla splní stanovené ambiciózne finančné a výkonnostné ciele.
Z trhového hľadiska ide o zaujímavý signál. Kým Nórsko sa snaží zachovať etické princípy a minimalizovať závislosť od jednej osobnosti, väčšina investorov stavila práve na Muskovo líderstvo. Takýto postoj ukazuje, ako aj veľkí inštitucionálni investori nachádzajú medzi dvoma pólmi – medzi reputáciou a výnosom, medzi geopolitickým tlakom a zodpovednosťou voči akcionárom.
Aj keď Nórsko dočasne ustúpilo od niektorých etických zásad, základný cieľ fondu zostáva rovnaký – zachovať dlhodobú stabilitu, podporovať dôchodkový systém a zhodnocovať verejné financie prostredníctvom diverzifikovaných globálnych investícií. Priemerné ročné zhodnotenie fondu sa od roku 1998 pohybuje na úrovni okolo 6,6 %, čo naznačuje jeho schopnosť generovať výnosy v rôznych trhových podmienkach bez toho, aby sa vzdával základných princípov zodpovedného investovania. V čase, keď mnohé krajiny zápasia s deficitmi a infláciou, fond ukazuje, že aj verejný kapitál sa dá riadiť s profesionálnou disciplínou – hoci nie bez náročných kompromisov.
Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.


