Máme za sebou argentínske prezidentské voľby. Aj keď z globálneho hľadiska nejde o významnú ekonomiku – vyššie HDP má napríklad Belgicko alebo Poľsko – tieto voľby boli predsa len niečím zaujímavé. Striedanie nekompetentných vlád, podozrenia z vysokej korupcie a neriešenie dlhodobých problémov dotlačili Argentínčanov k výberu prezidenta s radikálnymi názormi na vyriešenie situácie.

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:

Víťaz volieb nie je podľa mňa prekvapením. Voliči si totiž mohli vybrať medzi predstaviteľom aktuálneho režimu, perónistom Sergiom Massom alebo libertariánom Javierom Mileim. Track record perónistov je úctyhodný – obrovská 140% inflácia, bezcenná domáca mena, 40% obyvateľstva žijúceho v chudobe, potápajúce sa hospodárstvo trpiace okrem iného aj nedostatkom amerických dolárov potrebných na obstaranie tovarov a investícií a pravidelne sa opakujúci default na vládnom dlhu. Argentína skrachovala už 9 krát (od roku 2000 3 krát) a aktuálna situácia vyústi pravdepodobne do ďalšieho krachu. Prečo tejto krajine investori vždy požičajú nové peniaze, je asi témou na samostatný komentár s názvom „Tentokrát to už určite bude iné“.

Niečo sme už o navrhovaných opatreniach nového prezidenta písali v komentári pred pár týždňami. Milei plánuje vyškrtať verejné výdavky, obmedziť vplyv Číny v Argentíne, zatvoriť centrálnu banku a prijať americký dolár ako národnú menu. Prijatie amerického dolára by samozrejme mohlo veľmi efektívne dostať argentínsku infláciu pod kontrolu. Podobnú skúsenosť má napríklad aj Ekvádor. Rovnako problém s hyperinfláciou vyriešilo pred pár rokmi aj Zimbabwe. Implementácia tohto plánu však nebude taká jednoduchá – Argentína potrebuje desiatky miliárd dolárov na dolarizáciu ekonomiky (HDP presahuje 600 miliárd USD), ale tie jej nebude asi nikto ochotný požičať, keďže nad krajinou sa vznáša ďalšie riziko bankrotu a rezervy centrálnej banky sú po započítaní čínskych swapov záporné. Dolarizácia je teoreticky možná, ale nebude to za dňa na deň.

Mileiho vízia trhovej ekonomiky so značne oslabenými zásahmi štátu je krokom správnym smerom. Neudržateľné verejné výdavky, ktoré boli „kryté“ tlačením peňazí centrálnou bankou, sú jedným z dôvodov obrovskej inflácie a ich radikálne okresanie bude asi bolestivým, ale nevyhnutným krokom.

Sledovanie Mileiho ozdravných krokov pre argentínsku ekonomiku a zavádzanie potrebných reforiem bude zaujímavým experimentom v reálnych podmienkach. Ide často o extrémne kroky, ale tie sú evidentne nevyhnutné na extrémne problémy, ktorým Argentína aktuálne čelí.

Každopádne je potrebné si zobrať ponaučenie, ako môže dopadnúť prosperujúca krajina, ktorú dekády spravujú nezodpovedné vlády, podozrivé z veľkej korupcie, kupujúce si svojich voličov sociálnymi balíčkami, neriešiace dlhodobé problémy a nezavádzajúce potrebné reformy v časoch, keď ich implementácia ešte nie je taká bolestivá.

Michal Ďurica
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora