Ropný sektor dostal v marci ranu simultánne z dvoch strán. Ponukový šok spôsobila hra na silnejšieho medzi Saudskou Arábiou a Ruskom. Dlhé roky patrili tieto dve krajiny medzi najväčších svetových producentov, kým ich nepreskočili USA vďaka ťažbe z bridlicových nálezísk. Vítaným „collateral damage“ tejto roztržky malo byť práve vykrvácanie amerických ťažiarov a následný väčší trhový podiel pre preživších producentov. Negatívny dopytový šok zase priniesli opatrenia vlád po celom svete a ich rozhodnutia o obmedzení pohybu obyvateľstva, v snahe zastaviť šírenie pandémie. Fabriky zostali zatvorené a autá zaparkované.  Bolo zrušených viac ako 1 milión letov a lietadlá zostali stáť na zemi. Rafinérie z tohto dôvodu znižujú objem spracovanej ropy, lebo sa im hromadia nepredané produkty. Dopyt po rope sa podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre energiu v apríli zníži až o 29 miliónov barelov denne (b/d). Znamená to pokles asi o 30 %. Spotreba ropy na tejto úrovni bola naposledy v roku 1995.

Ceny ropy sa bezprecedentne prepadli skoro o 60 %, na úrovne okolo 20 USD pre typ WTI a cca 30 USD pre BRENT. Pre bežného spotrebiteľa prestavuje lacná ropa pozitívnu správu kvôli lacnejším pohonným hmotám a nižším nákladom na dopravu. Pre krajiny závislé od predaja ropy a spoločnosti pôsobiace v tomto priemysle aktuálne cenové úrovne znamenajú bankrot. Saudská Arábia podľa údajov MMF potrebuje cenu ropy na úrovni 76 USD, aby mohli mať vyrovnaný rozpočet v roku 2020. Pri nižších cenách musia siahať na rezervy alebo si požičať na dlhopisových trhoch. Nízke ceny ropy ohrozujú plán korunného princa Mohammeda Bin Salmána na transformáciu saudskoarabskej ekonomiky a môžu v dlhodobom horizonte viesť až k sociálnym nepokojom. Príjmy z ropy sú základom sociálnych transferov v rámci krajiny. Rusko je na tom podobne a potrebuje cenu ropy minimálne nad úrovňou 42 USD.

Dohoda o obmedzení ťažby medzi krajinami OPEC a Ruskom, tzv. skupina OPEC+, bola teda nevyhnutná od prvej chvíle. Veľkú motiváciu na sprostredkovaní dohody mal aj americký prezident Donald Trump. V USA sú v novembri prezidentské voľby a kolaps ropného sektora, v ktorom priamo alebo nepriamo pracuje niekoľko miliónov ľudí, by mohol výrazne obmedziť šance Trumpa na znovuzvolenie. Texas, kde je situovaná značná časť americkej produkcie, je dôležitou republikánskou baštou a jedným z kľúčových štátov pre Trumpa.

Schválená dohoda, ktorá od mája odstráni z trhu 9,7 milióna b/d, však cenám ropy nedodala potrebný impulz na dlhodobejší rast. Dôvodom je neustále obrovský prebytok ropy, ktorý sa každou minútou zvyšuje. Ak na trhu neexistuje dopyt, vyťažená ropa hľadá svoje miesto v zásobníkoch, tankeroch alebo potrubiach. A tu narážame na problém s kapacitou. Nepredaná ropa bude musieť niekde počkať, kým sa situácia nezmení. Náklady na uskladnenie a prepravu ropy teda neustále rastú. Cena prenájmu supertankerov (VLCC) sa od februára viac ako zdvojnásobila. Na trasách z Perzského zálivu do Číny bol nárast aj viac ako 500 %. Je veľmi pravdepodobné, že náklady budú ešte rásť, minimálne niekoľko týždňov, možno aj mesiacov. Túto situáciu zhoršujú aj špekulanti, ktorý vsádzajú na rastúce ceny ropy na derivátovom trhu a spôsobujú jav nazývaný contango (keď sú budúce ceny vyššie ako spotové). Rovnaký scenár platí aj pri rezervovaní kapacity v ropovodoch. V oblastiach, kde si producent ropy nemôže objednať tanker a kapacita ropovodu je vypredaná na maximum, spotové ceny ropy padajú do extrémov. Cena ropy nie je vo všetkých oblastiach rovnaká. V niektorých regiónoch USA a Kanade (ropa typu WTI Midland a Western Canadian Select) sa spotová cena ropy dostala aj pod 10 USD, aj keď cena ropy WTI bola v tom čase nad 20 USD. Niektorí analytici nevylučujú pokles ceny aj do záporných hodnôt v určitých oblastiach. Je to bizarná situácia, keď producent ropy musí zaplatiť odberateľovi, aby si ropu zobral. Stalo sa to už v marci, keď sa ropa typu Wyoming Asphalt Sour predávala za mínus 0,19 USD. Koniec koncov, nejde o nič nezvyčajné a na trhu so zemným plynom alebo elektrickou energiou sa spotová cena občas taktiež dostane do záporu.

Situáciu na trhu s ropou aktuálna dohoda krajín OPEC+ určite nevyrieši. Maximálne poskytne viac času na zotavenie, kým by prišlo ku kolapsu celého systému. Krátkodobo by boli potrebné rozsiahlejšie obmedzenia produkcie. Tie je však možné dosiahnuť ľahšie na papieri ako v realite. Rusko podľa dohody OPEC+ musí obmedziť ťažbu asi o pätinu, cca o 2,8 milióna b/d. Nie všetky spoločnosti v Rusku sú pod štátnou kontrolou, ako je to v prípade Saudi Aramco v Saudskej Arábii. Finálny kľúč prerozdelenia dohodnutých kvót môže vyvolať problémy a snahu o ich obchádzanie. Veľkou výzvou bude vytipovanie konkrétnych ropných polí, ktoré musia obmedziť produkciu, keďže vypnutie a zapnutie produkcie si vyžaduje veľké náklady hlavne v prípade starších polí.

Jedinou šancou pre prežitie ropného priemyslu je obnovenie prirodzeného dopytu a naštartovanie ekonomík, ktoré aktuálne hibernujú v karanténe. V nadchádzajúcich týždňoch musia podať pomocnú ruku krajiny skupiny G20 a stiahnuť čo najviac prebytočnej ropy do svojich strategických, dlhodobých rezerv. Americké zásoby ropy vzrástli za posledný týždeň o 19 miliónov barelov. Vo veľkom nakupuje aj Čína., India a Južná Kórea. Do strategických rezerv by sa mohlo dostať až 200 miliónov barelov v nasledujúcich 3 mesiacoch. Ani toto však nezabráni kumulovaniu prebytkov vyťaženej ropy, ktorú nikto nepotrebuje. Podľa odhadov príde k uvoľneniu situácie až v druhej polovici roka s hospodárskym oživením, kedy sa začne aktuálne naakumulovaný prebytok vstrebávať.  Predlžovanie karanténnych opatrení alebo ďalšie vlny vírusu v druhej polovici roka môžu mať vážne následky.

Ťažobné spoločnosti sa museli prispôsobiť ťažkej situácii. Šťastie praje pripraveným a hlavne spoločnostiam, ktoré majú silnú bilanciu, nižší dlh a hedgovanú veľkú časť svojej produkcie pri cenách zo začiatku roku. Udržanie stabilnej produkcie si vyžaduje obrovské investície do už produkujúcich aktív, ale aj do rozvoja nových. Na to ropný sektor aktuálne nemá peniaze. Investičné CAPEXy boli odsunuté do ďalších rokov v snahe ušetriť. Investície by mali v roku 2020 v globálnom meradle poklesnúť o jednu tretinu, na približne 335 miliárd USD. Ide o najmenšiu hodnotu za 13 rokov.  Chýbajúce investície sa prejavia v nasledujúcich rokoch, keď môže hroziť výpadok časti produkcie. Aktuálna  situácia navyše vytlačí z trhu drahých producentov, ktorým by bankrot hrozil aj v lepšom období a pomôže takto stabilizovať ponukovú stranu. Komodity sú veľmi volatilný biznis a tento rok to opäť potvrdzuje. Nečakajme preto, že cena ropy sa na súčasných úrovniach udrží dlhodobo. 

Michal Ďurica, CFA
portfólio manager v IAD Investments, správ. spol. a.s. a  člen CFA Slovakia