Čo pekinský summit ukázal o rozložení síl vo svete
Prvá štátna návšteva amerického prezidenta v Číne za takmer desať rokov skončila bez jediného podpísaného dokumentu, a predsa obe strany hlásia úspech. Do čínskeho Pekingu smerovala minulý týždeň jedna z najpozoruhodnejších obchodných výprav v modernej americkej histórii. Na palube prezidentského lietadla sedeli okrem prezidenta Trumpa a jeho ministrov aj Jensen Huang z Nvidie, Elon Musk z Tesly, Tim Cook z Apple, Larry Fink z BlackRock či Stephen Schwarzman z Blackstone. Firmy, ktoré zastupovali, majú dokopy trhovú hodnotu viac ako 11 biliónov dolárov. Spojené štáty dali jasne najavo svoju vyjednávaciu pozíciu a teda, že prichádzajú s obchodom a Čína sa na to svedomito pripravila.
–
Obe strany sledovali v Pekingu celkom odlišné ciele. Washington chcel dosiahnuť viditeľné výsledky, konkrétne nové objednávky a prísľuby pre domáce publikum. Čínska protistrana sledovala niečo zcela iné, a to čas. Čas na upevnenie technologických pozícií, stabilizáciu vlastnej ekonomiky a pretavenie Trumpovej transakčnej povahy do dlhodobého rámca, ktorý prežije aj ďalšieho amerického prezidenta. Čínsky prezident Xi Jinping navrhol koncept konštruktívnej strategickej stability ako základ vzťahov na najbližšie tri roky. Prišlo aj na tému Taiwanu v podobe tichého varovania. Čína dala jasne najavo, že nesprávne zaobchádzanie s touto otázkou by celý vzťah dostalo do vážneho nebezpečenstva. Nerozoberali sa ani otázky o priemyselnej politike a Peking si tak dôkladne strážil to, čo nepovie, rovnako ako to, čo Američanom povie.
Šéfovia amerických firiem prišli do Pekingu každý so svojím bremenom. Tesla potrebuje zastaviť eróziu na čínskom trhu elektromobilov, kde jej podiel klesol v prospech domácich výrobcov, predovšetkým BYD. Nvidia síce dostala súhlas predávať čipy H200 čínskym firmám, no Peking nákupy zdržuje a radšej uprednostňuje vlastných výrobcov do ktorých zainvestovali milióny. Príbeh Apple v Čine je zaujímavejší. Firma balansuje opatrnejšie ako ostatní, keďže výrobu iPhonov pre americký trh už presúva do Indie a každý jej krok v Pekingu musí obstáť aj pred Washingtonom. S opačným problémom ako technologické firmy prišli BlackRock a Blackstone. Správcovské a investičné spoločnosti nepotrebovali z Číny niečo odviesť, potrebovali tam dostať kapitál svojich klientov a udržať si prístup na trh, ktorý pre správcov aktív zostáva strategicky nenahraditeľný. Čínski predstavitelia im na uvítanie povedali, že Čína sa pre americké podnikanie otvorí ešte širšie. Čo to ale konkrétne znamená, zostalo nevysvetlené.
Skutočný príbeh summitu sa však neukrýva v prísľuboch, ale v skôr v tom, čo sa naopak nestalo. Washington neuvalil žiadne nové technologické obmedzenia a ani neaktualizoval exportné kontroly na zariadenia pre výrobu polovodičov. Čína si pritom zachovala silné páky v podobe licenčných požiadaviek na vývoz vzácnych zemín a magnetov. Bez nich nefungujú čipy, elektromobily ani moderná obranná technika. Táto asymetria nie je náhoda. V roku 2025 Trump eskaloval clá na čínsky tovar až na 140 percent. Peking odpovedal hrozbou obmedzenia vzácnych zemín a Trump ustúpil. Dokonca dvakrát. Xi Jinping si z toho odniesol ponaučenie, ktoré opakuje svojim radom už roky. Čas a hybnosť sú na strane Číny. Summit toto presvedčenie len potvrdil. Trump si odniesol domov objednávku 200 lietadiel Boeing bez podpisu a bez detailov o modeloch či termínoch. Akcie Boeingu na túto správu klesli ešte v noci po summite. Analytici z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie to zhrnuli bez okolkov. Čína sa vzdala veľmi málo, nezaviazala si ruky v žiadnej strategickej otázke a získala to najdôležitejšie. Predĺženie prímeria a stabilitu, z ktorej profituje viac ako Washington.
Trumpov odchod z Pekingu nestihol ani vychladnúť a už pristávalo ďalšie prezidentské lietadlo. Tentokrát ruské. Vladimir Putin priletel s vlastným zoznamom prianí. Chcel potvrdenie strategického trojuholníka, energetické dohody a uistenie, že Peking na neho nezabudol len preto, že sa práve usmial na Washington. Čína ho prijala. No nie ako spojenca, ktorý má čo ponúknuť, ale ako partnera, ktorý potrebuje istotu viac, ako ju vie dať.
V priebehu šiestich mesiacov tak do Pekingu zavítali lídri všetkých štyroch stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Macron, Starmer, Trump a Putin, jeden za druhým. A práve v tomto slede je ukrytý skutočný záver pekinského summitu. Krajina, ktorú investori stále klasifikujú ako rozvíjajúci sa trh, sa stala gravitačným centrom svetovej diplomacie a obchodu. Svet sa začína otáčať okolo Pekingu nie preto, že by to investičné mapy predpovedali, ale preto, že si Čína vybudovala postavenie, ktoré žiadna klasifikácia plne nevystihuje a ktoré si žiadny líder nemôže dovoliť ignorovať.
Adam Záhorský


