Hrozí svetu ďalšia čipová kríza?
Svetovej ekonomike hrozia ďalšie problémy. Otvorene sa začína hovoriť o novej čipovej kríze, ktorú môže vyvolať vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. U našich východných susedov sa totiž vyrába približne polovica svetovej produkcie neónu, ktorý je jednou z kľúčových ingrediencií pri výrobe polovodičov, teda čipov.
Agentúra Reuters odhaduje, že ukrajinské spoločnosti Ingas a Cryoin vyrábajú 45 až 54% všetkého neónu využívaného pri produkcii polovodičov. Poradenská spoločnosť Techcet konštatuje, že globálna spotreba neónu pri výrobe čipov predstavovala v minulom roku približne 540 ton. Polovica je teraz ohrozená a hrozí teda ďalšie zvyšovanie cien.
Prvú krízu týkajúcu sa polovodičov spôsobila pandémia koronavírusu. V období jej nástupu stúpol záujem o mobilné telefóny, laptopy a ďalšiu elektroniku. Z čipov sa stal nedostatkový tovar, čo malo následne negatívny vplyv napríklad aj na produkciu automobilov. Polovodiče chýbali. Situácia sa mala čoskoro vrátiť do normálu, ibaže konflikt na Ukrajine ju môže opäť výrazne zhoršiť.
Ingas z Mariupolu a Cryoin z Odessy
Dostupné informácie prezrádzajú, že Ingas pred ruskou inváziou produkoval 15 000 až 20 000 metrov kubických neónu mesačne. Ten následne mieril k zákazníkom v Tajwane, Kórejskej republike, Číne, USA a v Nemecku, pričom až 75% celkového objemu sa využívalo pri produkcii polovodičov. Táto spoločnosť sídli v Mariupole.
Cryoin je len o niečo menší a mesačne produkuje 10 000 až 15 000 metrov kubických neónu. Jeho sídlom je Odessa, ktorá je vojnou takisto skúšaná. Obe spoločnosti po začiatku vojenského konfliktu prerušili svoju činnosť a už teraz je jasné, že neónu bude kvôli tomu čoskoro nedostatok.
Veľkí hráči majú zásoby
„Najväčší výrobcovia polovodičov ako Intel, Samsung alebo TSMC disponujú väčšou kúpnou silou a majú teda zásoby, ktoré im môžu pokryť dlhšie obdobie. Dva mesiace a možno aj viac,“ povedala prezidentka Techcetu Lita Shon-Royová. „Avšak mnoho ďalších výrobcov čipov nemá takúto rezervu.“
Ukrajinský neón je vedľajším produktom ruskej výroby ocele. Plyn, ktorý si nachádza uplatnenie aj v laserovej očnej chirurgii, sa okrem toho produkuje aj v Číne. Situácia je však pomerne kritická, pretože ceny neónu boli pod tlakom už kvôli globálnej pandémii a od decembra stúpli o približne 500 %. V samotnej Číne išli nahor zo 400 juanov za meter kubický (v prepočte 56 eur) v októbri na viac ako 1 600 juanov (224 eur) vo februári.
Jeden z problémov spočíva v tom, že presmerovanie výroby neónu do iných tovární nie je jednoduché. Podľa Richarda Barnetta zo spoločnosti Supplyframe by bolo možné tento krok zrealizovať v priebehu deviatich mesiacov až dvoch rokov. Do tých okamihov však môžu ceny neónu vystreliť do obrovských výšok.
Spoločnosti tlmia obavy
„Neočakávame žiadny vplyv na náš dodávateľský reťazec,“ informovala prostredníctvom oficiálneho stanoviska, ktoré cituje Economic Times, spoločnosť Intel. „Našou stratégiou je mať dostatočne diverzifikovaný globálny dodávateľský reťazec, ktorý minimalizuje riziko potenciálnych lokálnych výpadkov.“
S podobným pohľadom však celkom nesúhlasí analytička IDC Nina Turnerová. „Jednotlivé spoločnosti podľa mňa úmyselne tlmia svoje obavy týkajúce sa nedostatku neónu,“ skonštatovala v rozhovore pre marketplace.org. „Na druhej strane si však myslím, že v týchto okamihoch pracujú na rezervných plánoch.“
Vplyv na finančné trhy
Aký vplyv má situácia na finančné trhy? Prinášame vám prehľad vývoja hodnoty akcií niekoľkých spoločností, ktoré sú závislé od dostupnosti a ceny polovodičov.