Ešte pred viac než 40 rokmi bol Volkswagen hviezdou prvých autosalónov v Číne a symbolom nemeckej kvality, ku ktorej domáci spotrebitelia vzhliadali. Po desaťročia patril koncern k neotrasiteľným lídrom najväčšieho automobilového trhu sveta a viac než štvrťstoročie bol najpredávanejšou značkou v krajine. Dnes je obraz podstatne odlišný. Tempo určujú domáce čínske značky a nemeckí výrobcovia sa z lídrov trhu posunuli do úlohy dobiehajúcich hráčov.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu.

Tento obrat sa jasne odráža v číslach. Volkswagen Group predal v Číne v roku 2025 necelé 2,75 milióna áut, čo predstavuje medziročný pokles o 8 %. Jeho čistý zisk sa prepadol na historické minimum od škandálu Dieselgate. Volkswagen bol predbehnutý najprv EV gigantom BYD a následne aj skupinou Geely, ktorej predaje medziročne vzrástli o takmer 40 %. Celkové predaje veľkých nemeckých značiek v Číne klesli za posledných 5 rokov zhruba o štvrtinu. Trh, ktorý im kedysi generoval až tretinu globálnych tržieb, sa zmenil na najnáročnejší test ich konkurencieschopnosti. Zahraničné značky pritom ovládali čínsky trh v roku 2020 z dvoch tretín. Dnes je ich podiel len niečo nad 30 %.

Vývoj akcií túto realitu potvrdzuje aj na finančných trhoch. Akcie Porsche, Volkswagenu, BMW a Mercedes-Benz sú od začiatku roka každá v strate presahujúcej 10 %. Akcie BYD síce od začiatku roka posilnili o 8 %, no za posledných 12 mesiacov odpísali viac než 20 %. Dôvodom je pretrvávajúca cenová vojna na domácom trhu, ktorá výrazne tlačí na ziskové marže.

Zlom neprišiel zo dňa na deň. Nemecké automobilky stavali celé desaťročia na inžinierskej dokonalosti spaľovacích motorov, no práve tento pilier stratil v Číne váhu. Viac než polovica všetkých nových áut predaných v krajine je dnes elektrická alebo hybridná. Miestni výrobcovia dokázali tento prechod zachytiť rýchlejšie než európski konkurenti. Elektromobil v Číne nepredstavuje len ekologickú alternatívu, ale technologické vyhlásenie, kombináciu softvéru, konektivity a dizajnu, ktorá oslovuje mladšiu generáciu vodičov. Čínske značky tento trend pretavili do agresívnej cenovej stratégie. Modely BYD či Geely ponúkajú v základnej výbave dotykové obrazovky, pokročilé asistenčné systémy a plnú digitálnu konektivitu, teda prvky, ktoré sú u európskych značiek stále súčasťou prémiových modelov, a to za tretinu ceny.

Elektrifikácia zároveň odkryla hlbšiu štrukturálnu slabosť tradičných výrobcov. BYD vybudoval ekosystém, v ktorom sám vyrába batérie, pohony, polovodiče aj softvér. Nemecké automobilky zostali závislé od externých dodávateľov a dlhých vývojových cyklov. Výsledok tejto integrácie je dnes cítiť priamo za volantom. Automobily BYD sa nabíjajú násobne rýchlejšie než najlepšie modely Mercedesu či BMW. Situáciu komplikuje aj štruktúra pôsobenia európskych podnikov v Číne, kde väčšina značiek funguje prostredníctvom spoločných podnikov so štátnymi čínskymi partnermi. Tento model im kedysi otvoril dvere na trh, no dnes znamená pomalšie rozhodovanie a zároveň urýchlil prenos technológií k domácim výrobcom, ktorí si medzičasom vybudovali vlastné globálne ambície. Volkswagen napríklad pôsobí v Číne cez 3 rôzne spoločné podniky, pričom v každom z nich zdieľa rozhodovanie aj technológie s čínskymi partnermi.

Dôsledky čínskeho zaváhania sa však naplno prejavujú aj doma v Európe. Volkswagen oznámil plán zrušiť až 50 000 pracovných miest do roku 2030 a niekoľko nemeckých závodov čelí útlmu alebo úplnému zatvoreniu. Uvoľnené kapacity prinášajú značke ale aj nové príležitosti medzi, ktorými je aj výroba zbrojárskej techniky. V poslednom období sa objavujú správy o tom, že VW rokuje o prebudovaní svojho závodu v Osnabrücku na výrobu komponentov pre systémy protivzdušnej obrany. Je to zvláštna historická paralela. Volkswagen bol pred druhou svetovou vojnou založený ako výrobca ľudového auta pre bežných Nemcov, no počas vojny prešiel na výrobu vojenských vozidiel pre nemeckú armádu. Dnes, takmer deväťdesiat rokov neskôr, stojí koncern opäť na križovatke medzi civilnou a vojenskou výrobou, tentokrát nie z rozkazu režimu, ale z tlaku trhu, ktorý Čína zásadne zmenila.

Najväčším problémom tohto príbehu sa tak stáva imidžová kríza. Reputácia kvality, bezpečnosti a tradície Volkswagenu síce naďalej rezonuje u starších zákazníkov, no v očiach mladšej generácie pôsobí skôr ako symbol opatrnosti a technologickej stagnácie. Trh, ktorý koncern kedysi pomáhal formovať, dnes funguje podľa celkom inej logiky – oceňuje rýchlosť, softvér a schopnosť prispôsobiť sa lokálnym preferenciám. Kto sa v takom prostredí príliš dlho pozerá dozadu, riskuje, že zistí, že ho ostatní už medzitým predbehli.

Adam Záhorský