Nástup umelej inteligencie sa v odborných kruhoch prirovnáva k udalostiam podobného významu ako nástup internetu, poprípade začiatok múdrych “smart” telefónov.  Oba vynálezy mali nesmierny vplyv na to, ako moderný človek funguje v každodennom živote a všetko nasvedčuje tomu, že v prípade umelej inteligencie tomu nebude inak.

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:

Napriek tomu, že existuje viacero modulov umelej inteligencie, najčastejšie skloňovaný modul posledných mesiacov je Chat GPT. Skratka GPT pochádza z anglického výrazu  “Generative Pre-Trained Transformer” alebo po slovensky tvorivý pred-trénovaný transformátor. Bez toho, aby sme boli príliš technický, je tento model založený na princípe neurónových sietí, keď umelá inteligencia vyprodukuje odpoveď, ktorá sa najviac približuje doposiaľ zozbieraným údajom.

V posledných mesiacoch sa vedci zaoberali myšlienkou, ako sa dá aplikovať umelá inteligencia vo svete financií. Závery z dvoch štúdií boli celkom jednoznačné. Napriek tomu, že umelá inteligencia nedokáže úplne nahradiť ľudský element vo finančnom svete, jej použiteľnosť bude stále viac nahrádzať ľudské rozhodnutia. Prvý zo spomenutých experimentov sa zaoberal otázkou, či umelá inteligencia dokáže dešifrovať výroky centrálnych bankárov a vyhodnotiť tieto výroky ako pozitívne pre trh, neutrálne alebo negatívne. Druhá štúdia sa zaoberala otázkou, či umelá inteligencia dokáže predvídať krátkodobý vývoj akciových cien na základe denných správ. Výsledok skúmania prvej štúdie nebol vôbec ľahký najmä preto, lebo centrálni bankári často rozprávajú natoľko nejasno, že samotní analytici veľakrát nevedia vyhodnotiť výroky centrálnych bankárov smerom k  vývoju trhu. Pri skúmaní tejto otázky Chat GPT použil vysoko frekvenčný algoritmický model, ktorý hodnotil každú vetu jednotlivo a v spojitosti s aktuálne dostupnými ekonomickými dátami dospel k záverom, ktoré boli takmer totožné so závermi analytikov. Štúdia neuvádzala, koľko času Chat GPT potreboval na vytvorenie záveru, ani to, či celkový výsledok bol rovnaký, napriek tomu ukazuje vysokú použiteľnosť pri šifrovaní ľudského jazyka. V prípade druhej štúdie sa skúmala použiteľnosť umelej inteligencie pri odhade vývoja cien akcií. Treba povedať, že v štúdií sa jednalo o jednodňové obchodovanie a nie investovanie. Pri jednodňovom obchodovaní ide najmä o to vedieť posúdiť vplyv aktuálnych správ a údajov na vývoj ceny akcie, pričom pri investovaní sú to väčšinou údaje dlhodobého charakteru, ktoré sú dôležité. Záver štúdie nebol jednoznačný, lebo aj keď model dokázal doručiť kladný výnos v istých obdobiach, tak celkový výnos bol nižší ako transakčné náklady. Napriek tomu, nejednoznačný záver neznamená, že umelá inteligencia by sklamala, skôr iba to, že viac je potrebné viac času na dodatočný výskum.

Závery zo spomenutých experimentov s Chat GPT potvrdzujú nateraz platný názor, že používanie umelej inteligencie bude slúžiť skôr ako podporný nástroj pri dôležitých rozhodnutiach. To otvára nové príležitosti, ale aj riziká. Finanční analytici ani bankári sa v strednodobom horizonte zo sveta financií nestratia. Ešte stále tu je ľudský aspekt, ktorý umelá inteligencia nedokáže nahradiť. Tu je ale dôležité pripomenúť, že projekt Chat GPT má iba päť rokov, a preto je stále iba na úplnom začiatku. Technický pokrok sa posúva dopredu stále rýchlejším tempom, a preto nie je vylúčené, že o pätnásť rokov nebude týždenný komentár písať portfólio manažér, ale Chat GPT.

Roman Vitásek
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora