Je situácia na kapitálových trhoch normálna?

Za uplynulý mesiac sa život zmenil asi v každej oblasti. To, čo sme považovali za „normálne“, za bežný denný kolobeh, tak to už dnes vo veľa prípadoch neplatí. Dnes je normálne nosiť rúško, je normálne nepodávať si ruky, vlastne je normálne sa takmer nestretávať… a takto by sme mohli pokračovať.

Realitou bez akéhokoľvek zľahčovania tiež je, že výkyvy na kapitálových trhoch sprevádzajú ľudstvo periodicky počas celého jeho vývoja. V princípe výkyvy na finančných trhoch boli, sú a budú. Vždy majú niečo spoločné a niečo úplne odlišné – iné dôvody spustenia, iné dôsledky. Len počas niekoľko posledných desaťročí sme zažili niekoľko kríz, ktoré mali výrazný dopad na kapitálové trhy:

• 1987 burzový Čierny pondelok
• 1996 Ruská kríza, resp. kríza „emerging markets“
• 2001 prasknutie dot.com bubliny
• 2008 kríza likvidity, veľká finančná kríza

Svet a kapitálové trhy si však pamätajú omnoho viac. Na základe historických skúseností a analýz kríz, ktoré sme už prekonali, môžeme tvrdiť, že tak ako prišiel prepad, tak prišla aj obnova a ďalší rast. Tak ako po silnej búrke príde dúha, tak sa obnoví dopyt a výroba a začne sa prejavovať efekt pomoci, ktorú postupne uvoľňujú jednotlivé vlády a centrálne banky, ako napr.:

• zníženie sadzieb Band of England a Federal Reserve (FED)
• výkup dlhopisov centrálnymi bankami, tzv. kvantitatívne uvoľňovanie
• priama finančná injekcia do ekonomiky (napr. Nemecko 550 miliárd EUR, USA 2,2 bilióna USD)
• podpora štátu pre postihnuté sektory

Dnes môžeme predpovedať, že zavedené opatrenia v záujme ochrany verejného zdravia budú mať aj ekonomický dopad. Nie každý môže pracovať z domu a teda mnohí zamestnanci sú doma a nepracujú vôbec. Prestali sme cestovať a nakupujeme iba potraviny, drogériu a lieky (iné obchody sú aj tak zatvorené). Mohlo by sa zdať, že sa bude opakovať scenár z roku 2008. Nezabúdajme však, že zdanie môže veľakrát klamať. Kríza v 2008 sa šírila z trhu nehnuteľností a prešla cez finančný systém do zvyšných oblastí hospodárstva. Problémy vznikli a prehĺbili sa kvôli slabým a prepákovaným bilanciám firiem a investičných bánk. Centrálne banky a jednotlivé vlády síce zasiahli, ale výška opatrení rástla postupne a v niektorých častiach sveta nebola dostatočná.

Aktuálne výkyvy na kapitálových trhoch nemajú finančný pôvod, ale zdravotnícky. Preto keď dostaneme koronavírus pod kontrolu, zmizne aj pôvodca celej tejto situácie. Finančné trhy za posledné štyri týždne padajú preto, lebo investori is myslia, že koronavírus zanechá po sebe rozvrátené hospodárstvo, ktorému bude trvať dlhý čas, kým sa vráti do „normálu“. Toto by bola pravda, keby sme nerobili nič a keby v tak krátkom čase (na rozdiel od r. 2008) neprišli koordinované opatrenia na boj s ekonomickými dôsledkami spôsobenými nákazou COVID-19. Bezprecedentné fiškálne stimuly v USA a EU sa snažia zabrániť reťazovému bankrotu spoločností, ktoré stratili dopyt zo dňa na deň. Veľká časť týchto stimulov je zacielená aj na záchranu pracovných miest a na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktoré sa ocitnú bez práce. Centrálne banky a vlády spravia čokoľvek, aby odvrátili ekonomickú katastrofu a postavili ekonomiku späť na pevné nohy. V niektorých sektoroch príde k rýchlemu oživeniu, v iných to bude trvať trošku dlhšie. Zatiaľ však fakty naznačujú, že aj keď bude ekonomický prepad veľký, mal by byť relatívne krátky.

Vývoj finančných trhov

Uplynulý mesiac zažili finančné trhy masívne výpredaje. Akciový index S&P500 strácal v jednom bode viac ako 33%. Strach a panika sa šírili na všetkých trhoch. Akcie stratili pôdu pod nohami a denné poklesy okolo 10% už začali byť „normálne“. Po dňoch s najväčšími prepadmi však nasledovali dni, kedy finančné aktíva opäť rástli. To nám napovedá, že z trhu sa ešte nevytratil všetok optimizmus. Za výpredajmi je neistota obklopujúca najbližšie týždne a mesiace. Finančným trhom jednoducho chýbajú pozitívne správy. Prvé čiastkové úspechy pri vývoji vakcíny resp. účinného lieku proti koronavírusu, alebo odstránenie neistoty v ekonomike preto budú veľkým pozitívnym signálom. Od roku 1929 sme zažili dokopy 19 medvedích trhov (pokles o viac ako 20%) s priemernou dĺžkou trvania 19 mesiacov a prepadom 39%. Ak bol prepad spôsobený externým šokom (napr. akým je dnes koronavírus), prepad trval krátko a veľmi rýchlo nasledovalo zotavenie.