Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, v súčasnosti čelí vážnym výzvam, ktoré zasahujú jeho politickú aj fiškálnu stabilitu. Po páde vlády Michela Barniera 4. decembra sledujeme zhoršenie fiškálnej situácie krajiny, čo sa prejavilo nárastom rizikovej prirážky na 10-ročné francúzske dlhopisy, ktoré dosiahli úroveň 2,9%, čím sa priblížili ku gréckym dlhopisom. Výnosy krajín, ktoré majú silné ekonomické postavenie v eurozóne ako Francúzsko, sú zvyčajne nízke, pričom nárast výnosov naznačuje pokles dôvery investorov, ktorý môže byť spojený s fiškálnou nezodpovednosťou a politickou neistotou. Počas dlhovej krízy v roku 2010 dosahovali výnosy gréckych dlhopisov extrémne hodnoty až 36 %, čo odrážalo vysoké riziko nesplácania dlhov.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Dnes sú výnosy gréckych dlhopisov porovnateľné s francúzskymi, čo ukazuje, ako závažná je súčasná fiškálna situácia Francúzska. ECB, poučená gréckou dlhovou krízou, zaviedla v roku 2022 mechanizmus TPI (Transmission Protection Instrument), ktorý umožňuje nakupovanie vládnych dlhopisov členských štátov na obmedzenie nákladov na požičiavanie. Tento mechanizmus zabezpečuje, že rozdiely v úrokových sadzbách medzi štátmi eurozóny neohrozia stabilitu spoločnej meny. Hoci Francúzsko aktuálne nedosahuje hranicu rizika, ktorá by aktivovala tento záchranný mechanizmus, jeho fiškálne smerovanie vzbudzuje obavy.

Stabilitu francúzskeho hospodárstva ohrozuje jeden z najvyšších vládnych dlhov v regióne, ktorý dosahuje takmer 6% HDP, čo podstatne prekračuje normu 3% stanovenú EÚ. Rozpočet na rok 2025, ktorý počítal so zvýšením daní o 20 miliárd EUR a škrtmi vo výdavkoch o 40 miliárd EUR, neprešiel. Preto bude krajina v roku 2025 fungovať na základe dočasného rozpočtu z roku 2024. Tento krok pravdepodobne povedie k ďalšiemu nárastu zadlženia, namiesto plánovaného poklesu na 5% HDP do roku 2025 a dosiahnutia normy 3% v roku 2029. Ratingová agentúra Moody’s zhoršila výhľad Francúzska zo stabilného na negatívny, označujúc fiškálnu nezodpovednosť a politickú nestabilitu za hlavné riziká ohrozujúce budúcnosť krajiny. Ak sa nepodarí zastaviť rast zadlženia a zaviesť fiškálne reformy, Francúzsko môže čeliť situácii podobnej gréckej dlhovej kríze.

Smerovanie k pádu vlády spôsobilo zmiešané reakcie na akciových trhoch, keď francúzsky index CAC40 odpísal od začiatku roka 1,5%, zatiaľ čo nemecký DAX vzrástol o 21% a britský FTSE o 7,6%. Po páde vlády sa CAC40 mierne zotavil, čo naznačuje optimizmus investorov, že nová vláda nebude zásadne zavádzať plánované nové dane, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť akcie. Firmy zamerané na luxusný tovar, ako napríklad Louis Vuitton, zaznamenali pokles dopytu na dôležitých trhoch, čo prispelo k poklesu ich akcií o viac ako 10% od začiatku roka, pričom po páde vlády posilnili. Tento optimizmus môže byť však len dočasný, ak sa politická situácia nestabilizuje a neprijmú sa efektívne reformy.

Francúzsko zohráva kľúčovú úlohu v stabilite eurozóny, ale jeho fiškálna a politická kríza ohrozuje túto pozíciu. Ak nebude prijatý jasný plán na znižovanie dlhu a stabilizáciu verejných financií, krajina riskuje špirálu zadlžovania, ktorá by mohla mať široké následky pre celú Európsku úniu.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.