Grónsko, autonómne územie Dánskeho kráľovstva a najväčší ostrov na svete, má približne 58 000 obyvateľov. Hospodárstvo ostrova je výrazne závislé od podpory Dánska, ktoré každoročne poskytuje finančnú pomoc vo výške približne 600 miliónov dolárov. Grónsko má vlastný parlament, jazyk a čiastočnú kontrolu nad zahraničnou politikou, pričom jeho dlhodobým cieľom je úplná nezávislosť.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Napriek malej populácii má Grónsko kľúčový význam v budúcnosti globálnej geopolitiky. Prezident Trump opakovane vyjadril záujem o začlenenie ostrova do sféry USA. Odhady z think-tanku American Action Forum uvádzajú, že trhová hodnota minerálnych zásob Grónska predstavuje približne 200 miliárd dolárov, no jeho strategická poloha v Arktíde by mohla jeho celkovú hodnotu priblížiť k 3 biliónom – čo je porovnateľné s veľkosťou francúzskeho hospodárstva a približne 10 % HDP USA. Takýto prístup k územným ambíciám však naráža na zásadný princíp medzinárodného práva: Charta OSN zaručuje národom právo na sebaurčenie a zakazuje akékoľvek prevody územia bez súhlasu suverénneho štátu a jeho obyvateľstva.

Jedným z kľúčových faktorov záujmu USA o Grónsko je výlučná ekonomická zóna (EEZ), ktorá oprávňuje štát na využívanie prírodných zdrojov do 200 námorných míľ od svojho pobrežia. Ďalším faktorom je blízkosť Grónska k Arktíde. Arktická EEZ je dnes rozdelená medzi päť krajín, pričom Rusko ovláda približne 52 %, USA cez Aljašku asi 8 %, a zvyšok pripadá na Kanadu, Dánsko (cez Grónsko) a Nórsko. Ak by Spojené štáty získali prístup k sektorom EEZ patriacim Kanade a Grónsku, ich podiel by sa zvýšil na približne 40 %, čím by sa priblížili k úrovni Ruska.

Z pohľadu ložísk nerastných surovín patrí Arktída medzi najbohatšie oblasti sveta. Podľa štúdie U.S. Geological Survey región obsahuje približne 22 % neobjavených svetových zásob ropy a zemného plynu. Konkrétne ide o odhadovaných 90 miliárd barelov ropy a viac než 47 biliónov kubických metrov zemného plynu. Tieto zdroje sa nachádzajú najmä v ruských a kanadských sektoroch, no významné ložiská sú aj pri Grónsku a Aljaške. Okrem fosílnych palív sa v regióne nachádzajú aj strategické suroviny využívané v technológiách, energetike a obrannom priemysle – ako napríklad grafit, nikel, urán, vzácne zeminy či zlato a diamanty.

Z pohľadu USA by získanie Grónska znamenalo posilnenie surovinovej bezpečnosti, energetickej nezávislosti a výrobných kapacít. Ťažobné spoločnosti a technologické firmy by mohli ťažiť z prístupu k novým zdrojom, čím by sa posilnilo postavenie USA voči producentom z OPEC a zároveň by sa oslabila závislosť od Číny. Z toho by mohli profitovať firmy ako Lockheed Martin, Apple, Tesla či Raytheon. Na druhej strane, ťažba v Arktíde predstavuje značné ekologické riziká a môže byť sporná z pohľadu udržateľnosti a ESG kritérií.

Záverom možno povedať, že Grónsko a širšia Arktída prestávajú byť len periférnou zamrznutou oblasťou. Ide o priestor, kde sa stretávajú záujmy veľmocí, bezpečnostné stratégie a ekonomické kalkulácie. Vývoj v tomto regióne môže v najbližších desaťročiach zásadne ovplyvniť globálne trhy, energetiku ale aj štruktúru dodávateľských reťazcov. Práve preto by mal tento priestor zostať pod dôkladným dohľadom analytikov, investorov aj politikov.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.