Počas prvých 100 dní druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa sme pozorujeme na americkom akciovom trhu najhorší vývoj od čias prezidenta Geralda Forda v roku 1974. Index S&P 500 sa od inaugurácie 20. januára tohto roka prepadol o viac ako 7 %, čo predstavuje pokles trhovej kapitalizácie o viac než 3,6 bilióna dolárov. Ide o tretiu najhoršiu výkonnosť amerických akcií po inaugurácii nového prezidenta v histórii. Horší bol len začiatok funkčných období prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Nixon čelil stratám dôvery investorov po ukončení Brettonwoodskeho systému (tzv. „Nixonov šok“), zavedení cenových a mzdových kontrol, a napokon po ropnom šoku z roku 1973. Trh zasiahla aj politická neistota počas aféry Watergate. Ford zdedil hospodársku stagnáciu s vysokou infláciou a neefektívnym bojom proti nej, čo viedlo k poklesu indexu S&P 500 o viac ako 11 % už v prvých 100 dňoch jeho pôsobenia. Podobne aj v roku 2025 sa investori stretli s kombináciou volatility, neistoty a politického zásahu do hospodárstva. Začiatkom apríla Trumpova administratíva zaviedla 10 %-né clo na takmer všetok dovoz do USA, čím spustila prudkú reakciu trhov. Pod tlakom biznisu a klesajúcich indexov však prezident postupne začal ustupovať – pozastavil ďalšie kolo ciel, udelil výnimky technologickým firmám a zmiernil rétoriku voči Číne. Hoci trh krátkodobo zareagoval pozitívne, neistota pretrváva, pretože väčšina opatrení je len dočasná.

Technologické akcie tzv. Veľkej sedmičky, ktoré v roku 2024 ťahali rast trhu, sa stali jednými z najväčších porazených – Apple klesol o viac ako 15 %, Nvidia o 18 %, Tesla o vyše 29 %. Celkovo index Nasdaq Composite oslabil o 7 %, Dow Jones o 3,5 %. Naopak, najlepšie sa darí defenzívnym spotrebiteľským akciám, najmä v tabakovom sektore – Philip Morris zaznamenal nárast o viac ako 40 %. Svetové indexy majú podobne pozitívnu reakciu – európsky index EURO STOXXX 50 sleduje od začiatku roka nárast o takmer 6 % vďaka finančno-telekomunikačnému sektoru  – najmä akcie Deutsche Bank a AXA. Čínsky Hang-Seng sleduje nárast o vyše 10 % vďaka miestnym technologickým gigantom ako Alibaba či Tencent.

Zlato sa ukázalo ako investormi vnímaný bezpečný prístav v prostredí obchodnej vojny a geopolitickej neistoty. Ide o jasný dôkaz, že trh vníma aktuálne dianie viac ako rizikový faktor, než príležitosť. Dolár naopak oslabil. Index DXY klesol od začiatku roka o viac ako 8 %. DXY sa tak dostal na najnižšiu úroveň za posledné tri roky. Rýchly prepad americkej meny podnietil otázky o dôvere globálnych investorov vo finančnú stabilitu Spojených štátov. Ani americké štátne dlhopisy sa neukázali ako tradičný bezpečný prístav. Hoci výnos na 10-ročných vládnych dlhopisoch klesol späť k úrovni 4,176 %, prudký výpredaj začiatkom apríla naznačil, že dôvera investorov v americký dlh je narušená. Nastala neobvyklá situácia, keď sa počas akciového výpredaja predávali aj dlhopisy.  Index volatility VIX sa počas tohto obdobia vyšplhal na najvyššie úrovne od pandémie COVID-19, čo odzrkadľuje dramatický nárast neistoty medzi investormi. Ako uviedli niektorí trhoví stratégovia, „policy is overshadowing fundamentals“ – trhy tak viac reagujú na politické rozhodnutia než na reálne ekonomické ukazovatele.

Prvých 100 dní druhej Trumpovej administratívy teda sprevádzajú volatilné finančné trhy,  charakterizované novými clami, náhlymi vyhláseniami a neistotou ohľadom ďalšieho smerovania. Prezident Trump síce opakovane tvrdí, že Spojené štáty pod jeho vedením vstupujú do „nového zlatého obdobia“, no zatiaľ investori skôr hľadajú úkryt než rast. Trhy zostávajú citlivé na každé slovo z Bieleho domu a vývoj v nasledujúcich mesiacoch bude do veľkej miery závisieť od toho, či sa Trumpovej administratíve podarí premeniť silné politické vyhlásenia na stabilnú a predvídateľnú ekonomickú politiku.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.