Talianska demografická kríza

Taliansko patrí k najviac demograficky ohrozeným krajinám v Európe. Populácia starne, pôrodnosť klesá a mladí vzdelaní ľudia vo veľkom odchádzajú za lepšími pracovnými príležitosťami do zahraničia. Za poslednú dekádu emigrovalo viac než milión ľudí, pričom tretina z nich bola vo veku 25 až 34 rokov. Taliansko tak prichádza o generáciu talentov, ktorí sa len zriedkavo vracajú späť. Odliv je najsilnejší na juhu krajiny, ktorý dlhodobo zaostáva za industrializovaným severom. Zatiaľ čo sever si osvojil nemecký prístup k rozvoju, investíciám a inováciám, juh ostáva ekonomicky a sociálne bližšie ku krajinám južného Stredomoria – Grécko, Španielsko či Portugalsko. Dôsledky sú viditeľné: regióny ako Lombardsko dosahujú HDP na obyvateľa na úrovni 127 % priemeru EÚ, zatiaľ čo Kalábria len 56 %.
Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:
Problém je najmä v ekonomike. Prieskumy ukazujú, že viac než 30% mladých a vzdelaných Talianov je ochotných krajinu opustiť kvôli nízkym mzdám, slabým pracovným príležitostiam a malému uznaniu ich schopností na pracovisku. Taliansko nemá taktiež zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Mladí, brigádnici a cudzinci sú tak často vystavení pracovnej neistote a nízkym mzdám. Takzvaná „šedá“ ekonomika je medzi nimi rozšírená – výplaty na ruku a pracovné miesta bez kontraktu nie sú výnimkou.
Reálne mzdy Talianov v tom istom čase stagnujú alebo klesajú – podľa Európskej komisie je Taliansko jedinou krajinou, kde sa priemerná mzda od roku 1990 znížila. V roku 2023 boli reálne mzdy nižšie o 4,4 % než pred 30 rokmi, čo je ešte horší výsledok ako v Grécku. Len v roku 2022 klesli reálne mzdy o 7,3 %. Taliani tak stále ťažšie držia krok s rastúcimi cenami potravín, bývania či energií. A hoci ekonomika v prvom kvartáli 2025 mierne vzrástla najmä vďaka investíciám a miernemu oživeniu spotreby, krajina však stále čelí štrukturálnym problémom, pričom veľkú časť z nich spôsobujú nízke investície. Taliansko patrí medzi krajiny s najnižšími verejnými výdavkami na vzdelávanie a inovácie v rámci EÚ – iba okolo 4,1 % HDP na školstvo a 1,5 % HDP na výskum a vývoj. Navyše, Taliansko je známe častou výmenou vlád – za posledných 20 rokov sa ich vystriedalo až jedenásť. Priemerná životnosť kabinetu je len niečo vyše roka a pol. Politická nestabilita a nízka dôvera v štát tak bránia systematickej reforme a dlhodobej vízii.
Ďalším vážnym problémom je demografická trajektória. Od roku 1976 sa pôrodnosť drží pod úrovňou potrebnou na prirodzenú obnovu populácie (2,1 dieťaťa na ženu). V roku 2022 sa narodilo len 400-tisíc detí, čo je najmenej od zjednotenia krajiny v roku 1861. Súčasná miera fertility je na úrovni 1,2, čo je tretia najnižšia hodnota v OECD. Taliansko má zároveň najstaršiu populáciu v Európe – priemerný vek je 48 rokov (v EÚ 44). Starobný index závislosti sa do roku 2060 vyšplhá na úroveň 0,6 – dvaja pracujúci budú musieť „utiahnuť“ troch dôchodcov. Imigrácia by teoreticky mohla byť riešením, no protiimigračné nastavenie vlády takéto návrhy brzdí.
Napriek všetkým týmto problémom sa talianskemu akciovému trhu v roku 2025 darí. Index FTSE MIB je od začiatku roka vyššie takmer o 15 % a za posledných päť rokov narástol o viac než 100 %. Silný je najmä bankový sektor – akcie UniCredit od januára stúpli o 46 %, Intesa Sanpaolo pridala vyše 24 %. Darí sa aj obrannému priemyslu – akcie spoločnosti Leonardo stúpli v tomto roku o takmer 80 %. Ferrari ako luxusná značka zaznamenala od začiatku roka mierny pokles, no za posledných päť rokov si pripísala vyše 170 %. Trhy tak zatiaľ demografické riziká ignorujú – zameriavajú sa na silné zisky, rast výnosov a zlepšujúce sa vnímanie talianskeho dlhu. Dlhodobé problémy ostávajú odsunuté bokom – aspoň zatiaľ.
Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.