Kým Blízky východ roky ovládal svet vďaka rope, dnes túto rolu preberá Čína vďaka svojej dominancií na trhu so vzácnymi minerálmi (je ich sedemnásť), na ktorých stoja základy modernej ekonomiky, a bez ktorých by bola zelená transformácia alebo vývoj umelej inteligencie len sci-fi. Nachádzajú sa po celom svete, no ich spracovanie je mimoriadne náročné, drahé a environmentálne škodlivé. Používajú sa v smartfónoch, elektromotoroch, čipoch, zbraniach aj v zdravotníctve a predstavujú prvok národnej bezpečnosti.

K dnešnému dňu kontroluje Čína približne 61% svetovej ťažby a až 92% spracovania týchto minerálov. Európska únia je na nej takmer úplne závislá – až 98% trvalých magnetov a 99% samotných prvkov importuje z Číny. Dominancia Pekingu pritom nie je vôbec náhodná. Už v 80. rokoch označil bývalý líder Číny, Deng Xiaoping, tieto prvky za čínske zlato a Peking odvtedy cielene budoval takmer úplný monopol – od ťažby až po konečné spracovanie a výrobu komponentov. V posledných rokoch sa vzácne zeminy stali nástrojom geopolitického tlaku. Čína ich využíva čoraz častejšie ako páku v geopolitickom boji. V roku 2010 zastavila vývoz do Japonska, čo zaskočilo Mitsubishi pri výrobe elektromotorov a batérií. Nasledovalo zavedenie exportných kontrol na spracovanie v roku 2023 a od jari tohto roka Čína blokuje akýkoľvek vývoz spracovateľského vybavenia. Tento krok je priamou reakciou na opatrenia administratívy Donalda Trumpa, ktorý zaviedol clá na čínske produkty vrátane komponentov pre elektromobily.

Pre USA, ktoré importujú z Číny okolo 70% svojej vlastnej spotreby vzácnych zemín, má táto závislosť vážne dôsledky. Tieto prvky sú nevyhnutné pre obranný priemysel – používajú sa v stíhačkách, ponorkách a satelitoch. Okrem toho sú kľúčové pre vývoj batérií, polovodičov a umelej inteligencie. Hoci USA kedysi patrili medzi najväčších producentov, dnes majú len jednu aktívnu baňu a prakticky žiadnu kapacitu na separáciu a spracovanie prvkov. Táto medzera v dodávateľskom reťazci predstavuje závažnú strategickú slabinu, pričom USA už investujú do projektov v Austrálii, kde sa začínajú spúšťať nové ťažobné a spracovateľské závody. Austrália má ambíciu byť prvou krajinou okrem Číny, ktorá zvládne aj technologicky náročné spracovanie takzvaných ťažkých vzácnych prvkov. Washington zároveň stále rokuje s Ukrajinou, Saudskou Arábiou či Dánskom, kde sa nachádzajú významné rezervy týchto minerálov.

Medzi ďalšie regióny bohaté na tieto minerály patria Vietnam, Brazília, Mjanmarsko či Rusko. Európska únia skúma potenciál vo Švédsku, pričom ťažba by sa mohla začať v roku 2030, avšak takáto ťažba by bola v rozpore so stanoviskom EÚ o environmentálnych záväzkoch. Zostáva otázne, či si EÚ vyberie environmentálnu zodpovednosť alebo surovinovú sebestačnosť. Aj keby sa otvorili nové bane v rôznych krajinách, neexistuje záruka návratnosti týchto investícií. Mnohé krajiny čelia vážnemu nedostatku technologického know-how a infraštruktúry na efektívne spracovanie týchto prvkov. Práve v tejto oblasti má Čína prakticky monopol.

Dopyt po týchto mineráloch sa bude iba zvyšovať, pričom v roku 2040 by mal podľa IEA (International Energy Agency) vzrásť až o 60%. Tento dopyt budú tvoriť najme technologický hráči ako Nvidia, Tesla, či firmy zamerané na obnoviteľné zdroje energie. Ak Spojené štáty a EÚ chcú reálne naplniť ciele zelenej transformácie, posilniť obranu a zvládnuť prechod na AI a elektromobilitu, bez surovinovej nezávislosti to nepôjde. A tá nebude zadarmo. Investície, politická vôľa a kompromisy budú nevyhnutné – inak ostanú pasívnymi hráčmi v hre, kde súper určuje pravidlá.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.