Centrálne banky v boji s infláciou prehrávajú
Energetická kríza sa stále viac odzrkadľuje na vývoji celosvetovej ekonomiky, a vyššie ceny za energie sa postupne pretavujú do vyšších cien ostatných statkov. Ak ešte nedávno si centrálni bankári mysleli, že zvyšovanie cien naprieč ekonomikou bude iba krátkodobý fenomén, tak minulý týždeň finančné trhy začali vážne prehodnocovať túto hypotézu.
V Európe, kde nedostatok plynu začína byť akútny problém sa ceny túto stredu vyšplhali na rekordných 155 EUR za megawatt hodinu. To je viac ako 8-násobok oproti tomu, kde sa ceny obchodovali na začiatku tohto roka. Za súčasnou situáciou stojí zvýšený dopyt po plyne a na druhej strane obmedzená ponuka, ktorá nestačí navyšovať súčasné kapacity.
Dlhopisové trhy na rast inflačných očakávaní zareagovali nárastom výnosov. Výnos na americkom 10-ročnom štátnom dlhopise dosiahol 4-mesačné maximum a dostal sa na úroveň 1,6%. Podobne reagovali aj štátne dlhopisy Nemecka a Veľkej Británie.
Pre mnohých ekonómov začína súčasná situácia pripomínať sedemdesiate roky, keď v dôsledku ropných šokov masívne narástla inflácia. V tom čase inflácia v USA vzrástla z 1% na 12% v priebehu 10 rokov. Jej rast sa skončil až v roku 1980, keď atakovala 15%. V prípade, že súčasná situácia bude pretrvávať dlhšiu dobu, centrálne banky sa budú musieť rozhodnúť pre menšie zlo. Buď budú musieť rýchlejšie zvýšiť úrokové sadzby ako je momentálne očakávane, alebo ponechajú rast inflácie bez väčších zmien. Prvá voľba môže viesť k výraznému prepadu na finančných trhoch a neskôr aj k recesii. Druhá voľba môže viesť k stagflácií, čo je nízky ekonomický rast pri vysokej inflácií. Ani jedna voľba nie je ideálna. Nasledujúce mesiace budú rozhodujúce v tom akou cestou sa centrálne banky vydajú, avšak čas na správne nastavenie monetárnej politiky sa skracuje.
Roman Vitásek, CFA
Portfólio manažér, IAD Investments