V osemdesiatych rokoch minulého storočia americký ekonóm Edward Yardeni prvýkrát použil výraz „strážcovia dlhopisového trhu“. Jedná sa o koncept, podľa ktorého investori na dlhopisovom trhu potrestajú nezodpovedné krajiny, ktorých dlh je neúmerne vysoký k výške hrubého domáceho produktu danej krajiny. V realite sa to prejavuje tak, že investori vyžadujú vyššiu rizikovú prirážku na vydané dlhopisy krajiny, čím sa značne navyšuje financovanie a chod krajiny. Skôr, či neskôr je daná krajina donútená nájsť úsporne opatrenia a znížiť svoj dlh na úroveň, pri ktorej sú veritelia opäť ochotní požičať krajine peniaze. Najlepšie bolo vidno silu finančných trhov v roku 2012 počas Gréckej dlhovej krízy, keď Grécko bolo vystavené napospas osudu strážcov dlhopisového trhu. Šetriace programy, ktoré Grécko bolo svojho času donútené aktivovať, zanechali hlbokú jazvu na celej spoločnosti až dodnes.

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:

Slovenský vládny dlh momentálne predstavuje 58% HDP a deficit štátneho rozpočtu prevyšuje 3,1 miliardy EUR. Aktuálne si ako krajina požičiavame peniaze na dlhopisových trhoch na desať rokov za úrok 4,15%. Za vyšší úrok si v Eurozóne požičiava už iba Grécko, Taliansko a Cyprus. Dokonca aj Chorvátsko, ktoré do Eurozóny vstúpilo iba nedávno, má vyššiu dôveru investorov ako Slovensko a na desať rokov si dokáže požičať približne za 4,10%.

Avšak vyššími úrokmi na slovenskom štátnom dlhu to ani zďaleka nekončí, pretože vo finančnom svete všetko so všetkým súvisí. Vyššie úroky na slovenskom štátnom dlhu sa pretavujú do vyššej rizikovej prirážky krajiny. Preto, keď si slovenské banky potrebujú požičať peniaze na dlhopisových trhoch na plnenie kapitálovej primeranosti, musia platiť vyššie úroky ako banky z menej rizikových krajín. Vyššie úrokové náklady pre slovenské banky znamenajú drahšie úvery a hypotéky pre slovenské obyvateľstvo. To isté platí aj pre firmy, ktoré na financovanie vyžívajú kapitálový trh a sú vystavené vyšším nákladom na kapitál, čím si znižujú konkurencieschopnosť v dnešnom globalizovanom svete.

Na konci dňa za nezodpovednú politiku svojej krajiny zaplatia samotní obyvatelia v podobe drahších úverov, hypoték a nižšej životnej úrovne. V predčasných voľbách na Slovensku prevažovali politické programy, ktoré sa viac zameriavali na štedré sociálne balíčky ako na to, ako budú tieto sociálne balíčky financované. Či sa nám to páči alebo nie, svet politiky a svet dlhopisových trhov je úzko spätý, a preto akákoľvek nezodpovedná politika krajiny sa skôr či neskôr prejaví aj na reálnej ekonomike. Takéto chyby nezaplatí nikto iní, iba obyvatelia danej krajiny. To, akým smerom sa Slovensko vydá bude viditeľné v najbližších mesiacoch, ale netreba zabúdať na to, že dlhopisový trh nikdy nespí a nezodpovedné správanie je pripravený kedykoľvek potrestať.

Roman Vitásek
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora