Americká centrálna banka (FED) pristúpila k ďalšiemu zníženiu úrokovej sadzby, tentoraz o 25 bázických bodov, čím ju posunula na úroveň 4,25–4,5%. Ide o tretie zníženie za sebou a zároveň posledné v tomto roku. Tento krok je súčasťou dlhodobej stratégie na stabilizáciu ekonomiky a zníženie inflácie, ktorá v posledných rokoch dosahovala rekordné hodnoty. Inflácia, ktorá počas pandémie COVID-19 vystrelila na 9%, čo je najvyššia úroveň za posledných 40 rokov, prinútila FED reagovať agresívnym zvyšovaním úrokových sadzieb. Hoci sa inflácia v USA pohybuje na úrovni 2,7%, stále pretrvávajú problémy s vysokými cenami tovarov a služieb.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Predseda FED-u Jerome Powell vo svojom vyhlásení naznačil, že toto zníženie sadzieb je pravdepodobne posledným významným krokom v najbližšom období. Tento opatrný prístup je v súlade s očakávaniami ekonómov, ktorí upozorňujú na faktory ako pretrvávajúca inflácia nad cieľovou úrovňou 2%, či možné dopady zahranično-obchodnej politiky novej administratívy Donalda Trumpa. Protekcionistické opatrenia, ako clá alebo reštrikcie na export technológií, by mohli narušiť globálne dodávateľské reťazce a zvýšiť ceny tovarov, čím by sa tlak na infláciu ešte zvýšil.

FED navyše revidoval svoje predpovede na nasledujúce roky, keď na rok 2025 plánuje iba dve zníženia úrokových sadzieb o štvrť percentuálneho bodu, namiesto pôvodne plánovaných štyroch. Prognóza inflácie na rok 2025 bola zvýšená z 2,1% na 2,5%. Tento posun odráža nepružnosť cien v sektore služieb a pretrvávajúce problémy s logistikou a dodávkami.

Reakcia finančných trhov po zasadnutí FEDu bola negatívna. Index Dow Jones zaznamenal prudkú stratu o približne 3%, čo predstavuje jeho najvyššiu dennú stratu v tomto roku. Podobne sa vyvíjal index S&P 500, ktorý klesol o 2,95% a Nasdaq Composite, ktorý klesol podobne o  3,56%, čo je najväčší pokles od septembra 2022. Trhy pravdepodobne sklamal konzervatívny prístup FED-u, ktorý neponúkol jasnú stratégiu na zvládnutie inflačných rizík pred nástupom novej administratívy.

Naopak, americký dolár posilnil na dvojročné maximum, hlavne v dôsledku prehodnotenia očakávaní ohľadom ďalšieho znižovania úrokových sadzieb, o ktorých hovoril Powell. Silný dolár však môže mať negatívne dopady na konkurencieschopnosť amerického exportu, čo môže spomaliť hospodársky rast krajiny.

Výnosy 10-ročných amerických štátnych dlhopisov vzrástli na 4,55%. Tento pohyb naznačuje, že investori sú skeptickí, ako rýchlo dokáže FED vrátiť infláciu na cieľovú úroveň 2% a predpokladajú, že vyššie krátke sadzby budú na trhu dlhšie obdobie. Vyššie výnosy takisto signalizujú neistotu ohľadom zahranično-obchodnej politiky Donalda Trumpa, ktorá by mohla zvýšiť výrobné náklady pre podniky a preniesť ich na spotrebiteľov. V neposlednom rade za vyššími úrokovými sadzbami je aj vysoký fiškálny deficit americkej vlády a nejasný budúci vývoj federálneho rozpočtu.

Dá sa teda povedať, že sa FED ocitol v ťažkej situácií, keď chce udržať infláciu pod kontrolou, no zároveň nechce spôsobiť destabilizáciu finančných trhov a ekonomiky. Zvolenie správnej domácej menovej politiky bude kľúčové, najmä po nástupe administratívy prezidenta Trumpa, nakoľko jeho zahranično-obchodná politika sa dotkne nielen Spojených štátov amerických, ale aj celého sveta v rámci medzinárodného obchodu.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.