Investori sú tiež iba ľudia, a tak majú tendenciu prikladať význam niektorým trhovým súvislostiam alebo vzťahom, ktoré ich ale v praxi nemajú, alebo aspoň nie tak silný alebo jednoznačný. Pozrime sa na niektoré rozšírené mýty.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Vzťah medzi ekonomikou a akciovými trhmi.

Bežný názor je, že ekonomika musí byť v skvelej kondícii, aby sa darilo akciovému trhu. To ale nie je pravda. Príkladom sú Spojené štáty americké v roku 2009, kedy tamojší HDP klesol o 4,3%, ale akciový index S&P 500 vzrástol o viac ako 23% (vrátane dividend dokonca viac ako 26%). Ekonomické štatistiky môžu byť slabé, ba až zlé, ale akcie môžu posilňovať v dôsledku rôznych iných katalyzátorov, napríklad uvoľnenie menovej politiky, pozitívnych ekonomických prekvapení (analytici čakajú ešte horší vývoj, než aký nastal – aj takto môže vyzerať pozitívne prekvapenie) alebo pozitívne prekvapenie na úrovni ziskov firiem. Má preto zmysel sledovať oblasti trhu, s ktorými sú spojené nízke očakávania. Práve tie môžu potenciálne najviac príjemne prekvapiť.

Vzťah medzi cenami zlata a akcií.

Hovorí sa, že zlato a akcie nemajú dobrú výkonnosť v rovnakom čase. Teória, ktorá za tým stojí, je tá, že zlato si obvykle vedie dobre v prostredí, keď investori nechcú riskovať, a teda nenakupujú akcie. Áno, historicky majú ceny zlata a akcií nízku kladnú alebo zápornú koreláciu, ale našli sa aj výnimky. Celé sa to ale začalo meniť pred niekoľkými rokmi počas pandémie covidu-19. Od tej totiž ceny týchto dvoch investícií korelujú kladne. V posledných mesiacoch trh so zlatom vykazuje s tým akciovým naopak veľmi vysokú pozitívnu koreláciu. V posledných týždňoch dokonca dolárová cena zlata opakovane stúpla na historické maximum v rovnaký deň ako americké akciové indexy. Zdá sa, že mnoho investorov je teraz ochotných riskovať, ale zároveň je zrejmá výrazná snaha sa zaisťovať proti rizikám, najmä geopolitickým, nákupmi zlata (dopyt po ňom navyše výrazne živia centrálne banky, ktoré majú svoje vlastné dôvody pre nákupy žltého kovu).

Jasne daná stratégia centrálnych bánk.

Centrálni bankári vedia čo plánujú urobiť dlho pred zasadnutím. Pomerne rozšírený názor je ten, že debaty vedenia menových autorít sú iba rétorickými cvičeniami, pretože rozhodnutia sú už pred-jednané. Nie je to pravda. V posledných rokoch sme boli svedkami mnohých zvratov v tom, ako napríklad Americká centrálna banka (FED) reagovala na nové údaje. Ešte v decembri 2021 centrálni bankári predpokladali pre koniec roku 2022 základnú sadzbu na 0,9%. V skutočnosti bola potom sadzba nad 4%. FED rovnako ako aj ďalšie centrálne banky skrátka vychádzajú z dát a vlastných prognóz, ktoré sa môžu, ale nemusia naplniť.

Róbert Bučič
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora