Zatiaľ čo minulý týždeň sa pozornosť sústredila na clá voči Kanade, Mexiku a Číne, teraz USA rozširujú obchodné bariéry na oceľ a hliník. Prezident Donald Trump oznámil clo vo výške 25% na tieto suroviny, pričom cieľom je posilniť domácu výrobu a znížiť závislosť od dovozu. Clá by mali vstúpiť do platnosti 3. marca a budú sa týkať všetkých krajín bez výnimky. Očakáva sa, že spôsobia výrazné ekonomické posuny, najmä v metalurgickom priemysle, no ich celkový dopad na finančné trhy zostáva otázny. Cena hliníka sa po dosiahnutí úrovne 2 666 USD za tonu začala postupne znižovať, keďže trh reaguje na obavy zo zníženého dopytu v dôsledku nových ciel. Naopak, cena ocele rastie, pretože clá obmedzia jej lacný import, čím sa očakáva vyšší dopyt po domácej výrobe. Tento vývoj môže viesť k vyšším nákladom v automobilovom priemysle, stavebníctve a leteckom sektore, kde oceľ tvorí významnú časť výrobných vstupov.

Tento článok si môžete v audio verzii vypočuť tu:

Oznámenie ciel vyvolalo prevažne negatívne reakcie zo strany obchodných partnerov USA. Najväčším dodávateľom hliníka do USA je Kanada, ktorá patrí aj medzi popredných exportérov ocele, pričom v roku 2024 exportovala 6 miliónov ton ocele a 3 milióny ton hliníka. Spolu s Mexikom a Brazíliou tvorí významnú časť amerického dovozu týchto surovín. Ak clá obmedzia dodávky, môže sa to odzrkadliť na cenách automobilov, lietadiel a stavebných materiálov.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré môžu byť týmto opatrením nepriamo zasiahnuté. Približne 20% slovenských automobilov smeruje na americký trh, čo znamená, že ak clá znížia dopyt v USA, mohlo by to negatívne ovplyvniť ekonomický rast Slovenska. Automobilový priemysel sa podieľa takmer 10%-tami na slovenskom HDP a tvorí viac ako 40% priemyselnej produkcie, preto môže mať akékoľvek narušenie exportu širší dopad na ekonomiku. Vyššie ceny ocele môžu krátkodobo zvýšiť marže U.S. Steel Košice, no zároveň firma čelí rastúcim nákladom na vstupné suroviny, najmä železnú rudu a uhlie, čo môže dlhodobo ovplyvniť jej konkurencieschopnosť. Ak poklesne dopyt po autách, môže to v konečnom dôsledku obmedziť aj odber ocele a oslabiť výrobu.

Na Wall Street prevládal názor, že tieto clá sú skôr politický nástroj než ekonomický zásah. Americké akciové indexy ostali takmer bez zmeny a výnosy 10-ročných amerických dlhopisov vzrástli z 4,50 % na 4,53 %. Dolárový index USDX posilnil v reakcii na clá, čo môže odrážať očakávanie väčšej orientácie na domáce zdroje. Silný dolár však zároveň oslabuje konkurencieschopnosť amerických exportérov. Na druhej strane, môže tlmiť infláciu, čo môže pozitívne ovplyvniť ďalšie kroky FED-u pri stanovovaní úrokových sadzieb. Zlato reagovalo zmiešane – na jednej strane posilnenie dolára znížilo dopyt po zlate, keďže investori presunuli kapitál do USD, na druhej strane geopolitická neistota stále podporuje jeho rast.

Neistota ohľadom obchodnej politiky USA sa prejavila aj v investičnej aktivite. Počet fúzií a akvizícií v januári 2025 bol najnižší od roku 2014, čo naznačuje, že firmy sú pri veľkých strategických rozhodnutiach opatrné. Dôvodom môžu byť obavy z vyšších nákladov na financovanie a možných regulačných zásahov. Tento trend dopĺňa zmiešané signály z americkej ekonomiky – kým nezamestnanosť nečakane klesla, nízky počet nových pracovných miest naznačuje možnú slabosť trhu práce. Inflácia za mesiac január vzrástla na 3%, čo je o 20 bázických bodov viac, než očakávali trhové prognózy. V kombinácii s protekcionistickou obchodnou politikou USA to môže zvýšiť inflačné tlaky a skomplikovať menovú politiku, keďže americká centrálna banka (FED) by mohla byť nútená prehodnotiť plánované kroky v oblasti úrokových sadzieb.

Adam Záhorský
IAD Investments, a.s.