Zvýšenie o 50 bázických bodov pre základnú úrokovú sadzbu, ktorú stanovuje Európska centrálna banka (ECB)  je takmer na 100% isté podľa slov guvernérky Lagardovej z poslednej tlačovej konferencie, ale  ECB si ponechala priestor na ďalší rast spolu s hodnotením postupu menovej politiky, ktorý príde v máji.

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:

Línie sporu sa rysujú na májové zasadnutie Európskej centrálnej banky. Jastraby by pravdepodobne radi videli ďalšie zvýšenie o 50 bázických bodov a naopak holubice v ECB by radi videli rast úrokov len o 25 bázických bodov. Tento boj medzi jastrabmi a holubicami ilustruje aj komentár Isabel Schnabelovej, členky Výkonnej rady ECB, ktorá hovorí: Investori a účastníci trhu predpokladajú, že inflácia veľmi rýchlo klesne na 2%. Toto by bol veľmi dobrý výsledok, ale existuje tu riziko, že inflácia bude trvalejšia, ako je momentálne naceňovaná finančnými trhmi.

Zatiaľ čo celková inflácia v eurozóne spolu s nákladmi na energie klesla rýchlejšie ako sa čakalo, jadrová inflácia, ktorá je očistená od cien energií a potravín sa stále drží na rekordných maximách. Široký proces dezinflácie sa ešte ani nezačal. Rast miezd je taktiež problémom z pohľadu ECB. Schnabelová citovala predpovede, že mzdy sa v nadchádzajúcich rokoch zvýšia až o 5%, čo je príliš veľa v porovnaní s 2%-ným inflačným cieľom ECB. Vzhľadom na dlhšie trvanie mzdových zmlúv v porovnaní s USA a centralizovanejší proces vyjednávania by sa dalo očakávať, že rast miezd v Eurozóne bude vytrvalejší.

Druhým dôležitým faktorom sú zisky spoločností. V minulosti mnohé firmy nielenže dokázali v plnej miere preniesť svoje vyššie náklady, ale často dokázali dokonca zvýšiť svoje ziskové marže. Musíme teda sledovať aj vývoj ziskov. A napokon, tvorba cien aj miezd závisí od inflačných očakávaní. Vďaka rozhodným krokom ECB vidíme inflačné očakávanie ukotvené.

Inflačný vývoj teda zostane vysoko volatilný a bude  vykazovať známky relatívne vysokej perzistencie, najmä v tzv. jadrovej zložke (ceny tovaru a služieb bez zahrnutia volatilných cien energií alebo potravín). Jadrová inflácia totiž naďalej zrýchľuje (5,2% medziročne v januári) a mala by zotrvať na vysokých úrovniach aj vo zvyšku tohto roku. Práve pomalé odznievanie jadrových tlakov predstavuje hlavné riziko v smere dlhotrvajúcich inflačných tlakov v Eurozóne.

Róbert Bučič
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora